Melamín a kyselina kyanurová v potravinách
Melamín a kyselina kyanurová v potravinách
Aféra so sušeným mliekom vo výžive pre dojčatá a s krmivami pre zvieratá
Najväčším svetovým výrobcom a vývozcom melamínu je Čína a jeho domáca spotreba každoročne narastá o 10 %. Nedávno sa zistilo, že čínske sušené mlieko určené pre dojčatá bolo kontaminované melamínom. Ukázalo sa, že ide aj o širokú škálu ďalších mliečnych výrobkov (mlieko, mliečne nápoje, jogurty, mrazené smotanové krémy a nanuky), pričom do aféry je zapojený celý rad čínskych mliekarní. Odhaduje sa, že do polovice septembra t. r. kontaminované mliečne výrobky skonzumovalo vyše 10 000 dojčiat. Štyri z nich zomreli, 12 892 detí bolo hospitalizovaných, z toho 104 v ohrození života, a celkový počet postihnutých detí sa zvýšil na vyše 54 000. Aféra je ďalšou zo série minuloročných tzv. „afér made in China“, ktoré sa týkali toxických a nekvalitných výrobkov rôzneho typu – od zubnej pasty až po lieky a hračky.
Mlieko je zdroj plnohodnotných bielkovín. Obsah bielkovín sa hodnotí na základe stanovenia dusíka, ktorý je ich významnou zložkou. Melamín nemá žiadnu výživovú hodnotu, obsahuje však tiež veľa dusíka, čo môže mylne viesť k názoru, že vo výrobku je množstvo bielkovín. A to zviedlo neserióznych obchodníkov k falšovaniu obsahu bielkovín v mlieku. V dôsledku konzumácie mliečnych výrobkov kontaminovaných melamínom dochádza u čínskych detí k tvorbe obličkových kameňov s priemerom až 1 cm a zlyhaniu tohto dôležitého orgánu.
V USA uhynulo v mnoho domácich „miláčikov“ v dôsledku obsahu melamínu v krmivách. Krmivá pre domáce zvieratá obsahujú pšeničný lepok a bielkovinu z ryže. Tieto zložky sa dovážali z Číny do USA, pričom sa až dodatočne zistilo, že sa do nich pridáva zakázaný melamín. Zistilo sa, že touto látkou sú kontaminované aj krmivá pre ošípané a kurčatá, preto v USA sledovali približne 80 000 kurčiat a 56 000 ošípaných, aby posúdili riziká z kontaminácie krmív melamínom. Ukázalo sa, že v hydinovom ani v bravčovom mäse zvierat sa melamín ani jeho zlúčeniny nekumulujú, pretože ich obličky zvierat odfiltrujú. Odborníci pripustili, že v krajnom prípade by mohlo dôjsť k záťaži človeka prostredníctvom mäsa. V konkrétnom vyjadrení by mohla vyvolať obavy nereálna spotreba viac ako 363 kg hydinového alebo bravčového mäsa za deň (vyjadrené na jednu osobu s hmotnosťou 60 kg).
Melamín
Melamín je organická báza C3H6N6, t. j. 1,3,5-triazín-2,4,6-triamín. Používa sa pri výrobe plastov. (Z melamínu a formaldehydu sa vyrába melamínová živica, ktorá sa takisto označuje ako melamín.) Používa sa pri výrobe laminátov, lepidiel, náterov, hasiacich látok a niektorých hnojív. Melamín, ako metabolit pesticídu cyromazínu, bol zistený aj v rastlinách, kozách, sliepkach a krysách. Pridávanie melamínu do potravín je jednoznačne zakázané.
Melamín sa široko využíva aj pri výrobe materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, do ktorých môžu migrovať, v dôsledku čoho je možné určité nízke hladiny detegovať v potravinách – to však nemusí znamenať ich falšovanie. Pri vysokých teplotách sa melamín extrahuje z materiálov do kyslých potravín, napríklad citrónovej či pomarančovej šťavy. Príjem melanínu z týchto zdrojov bol odhadnutý približne na 0,007 mg/kg telesnej hmotnosti/deň. V niektorých štátoch sú definované legislatívne limity na melamín v potravinách, pochádzajúci z materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami.
Kyselina kyanurová
Ako nečistota v melamíne sa môže nachádzať kyselina kyanurová – štruktúrny analóg melamínu C3H3N3O3, resp. 2,4,6-trihydroxy-1,3,5-triazín. Táto je v USA dovolená ako prídavná látka do krmív pre zvieratá. Vyskytuje sa aj v bazénoch ako disociačný produkt dichlórizokyanurátov používaných na dezinfekciu vody. Človek je touto látkou zaťažený pri „napití sa“ vody v bazéne, ako aj z pitnej vody, ktorá je výsledkom úpravy povrchovej vody, a z rýb, v ktorých sa táto chemikália môže kumulovať.
Riziko pre človeka
V r. 2007 uskutočnilo americké Ministerstvo potravinárstva a liekov (FDA) v spolupráci s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) predbežný odhad rizika z konzumácie mäsa zvierat, ktorých krmivo bolo kontaminované melamínom.
V USA bol odhadnutý tolerovateľný denný príjem (TDI) melamínu 0,63 mg/kg telesnej hmotnosti/deň. V Európe sa predbežne odhadol tolerovateľný príjem, vzťahujúci sa na melamín a jeho analógy (ammelín, ammelid, kyselina kyanurová) 0,5 mg(kg telesnej hmotnosti/deň.
Situácia v Európe
Európska komisia, Direktoriát pre zdravie a spotrebiteľov, vydala 24. septembra 2008 v zmysle „Rozhodnutia týkajúceho sa zriadenia a činnosti vedeckého výboru a panelov“ stanovisko, v ktorom sa píše:
„Dovoz mlieka a mliečnych výrobkov z Číny do EÚ je zakázaný, do EÚ by sa však mohli dostať potravinárske výrobky, pri výrobe ktorých sa použilo sušené mlieko, napríklad keksy alebo čokoláda. Európska komisia preto žiada úrad EFSA, aby poskytol vedecké poradenstvo o riziku pre ľudí, ktoré vyplýva z prítomnosti melamínu v takýchto druhoch výrobkov.“
Primárnym cieľovým orgánom melamínu sú obličky, nie je však jasné, v akom časovom úseku môže dôjsť k ich poškodeniu. Preto pri zvažovaní zdravotných vplyvov, ku ktorým by v mohlo v krátkom čase dôjsť v dôsledku opakovanej konzumácie výrobkov kontaminovaných melamínom, EFSA aplikuje hodnotu TDI 0,5 mg/kg telesnej hmotnosti/deň.
Na základe dostupných údajov EFSA vypracúva rôzne teoretické scenáre, ktoré by mohli nastať u dospelých a detí po skonzumovaní keksov a čokolády s obsahom kontaminovaného sušeného mlieka. Keďže nie sú známe konkrétne údaje o sušenom mlieku, EFSA vychádza z najhoršej možnosti – najvyššej zistenej hodnoty melamínu, ktorá sa zistila v čínskej dojčenskej výžive, t. j. približne 2 500 mg/kg. Predbežné výpočty ukazujú, že odhadnutá záťaž u dospelého Európana konzumujúceho čokoládu a keksy nie je dôvodom k obavám. Podobne je to v prípade detí s priemernými hodnotami príjmu keksov, karameliek a čokolády. Horšie by to mohlo byť u detí, ktoré konzumujú nadmerné množstvo týchto výrobkov, pretože by mohli prekročiť hodnotu TDI, a to až trojnásobne. EFSA poznamenáva, že v súčasnosti nie je známe, či by mohlo k v Európe k takejto krajnej záťaži prísť.
Informácie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)
Melamín je organická báza obsahujúca veľa dusíka, vyskytujúca sa najčastejšie vo forme bielych kryštálov. V Číne pridávali do surového mlieka vodu, aby zvýšili jeho objem, čím dochádzalo k poklesu koncentrácie bielkovín. Spoločnosti využívajúce mlieko ako surovinu na iné výrobky (napr. sušenú dojčenskú výživu) bežne testujú hladinu bielkovín meraním obsahu dusíka. Prídavkom melamínu dochádza k zvýšeniu obsahu dusíka v mlieku, čo sa dosiaľ interpretovalo ako vyšší obsah bielkovín. Komisia Codex Alimentarius FAO/WHO ani žiaden národný orgán neschválili pridávanie melamínu do potravín.
V testoch na zvieratách sa ukázalo, že melamín vyvoláva tvorbu žlčových kameňov. Pri kombinácii s kyselinou kyanurovou, ktorá sa nachádza v práškovom melamíne, dochádza k tvorbe kryštálov, v dôsledku čoho sa tvoria obličkové kamene. Malé kryštáliky upchávajú kanáliky v obličkách, v dôsledku čoho sa prestáva tvoriť moč, dochádza k zlyhaniu funkcie obličiek a v niektorých prípadoch až k úmrtiu. Na zvieratá má melamín aj karcinogénny vplyv, účinok na človeka nemožno odhadnúť, pretože nejestvuje dostatok dôkazov.
Symptómy otravy melamínom: podráždenosť, krv v moči, málo moču alebo úplné zastavenie jeho tvorby, príznaky infekcie obličiek, vysoký krvný tlak. Liečba obličkových kameňov a zlyhania funkcie obličiek závisí od rozsahu poškodenia a zahrnuje infúziu tekutín a alkalinizáciu moču, úpravu elektrolytov a acidobázickej rovnováhy, hemodialýzu alebo peritoneálnu dialýzu a operačné odstránenie obličkových kameňov.
Z hodnoty TDI 0,5 mg/kg telesnej hmotnosti/deň vyplýva, že 50 kg osoba môže prijať denne najviac 25 mg melamínu. Táto dávka sa môže nachádzať v litri mlieka (pripraveného zo sušeného mlieka kontaminovaného zatiaľ najvyššie zisteným množstvom melamínu), čo už „vyvoláva obavy“. TDI v prepočte na 5-kilogramové dojča je 2,5 mg/deň. Túto dávku obsahuje 750 ml mlieka kontaminovaného približne na úrovni 3,3 mg/l (ppm), čo je skutočne zistená kontaminácia v Číne. Treba poznamenať, že všetky prepočty sú zaťažené veľkou neistotou. Navyše sa sústreďujú iba na mlieko a nezohľadňujú možné migrácie z kontaktného materiálu či iných zdrojov do potravín, ktoré sa všeobecne považujú za minimálne.
Aktivity INFOSAN
Kontamináciu dojčenskej výživy melamínom odhalil systém INFOSAN (International Food Safety Authorities Network), ktorý funguje pod gesciou WHO, 11. septembra 2008 a neodkladne požadoval od čínskeho Ministerstva zdravotníctva ďalšie informácie. Na druhý deň ministerstvo potvrdilo, že daný produkt sa nedostal za hranice Číny. Pri ďalšej vzájomnej komunikácii sa dospelo k tomu, že kontaminované sušené mlieko mohlo byť použité aj do iných výrobkov. Dňa 16. septembra 2008 distribuoval INFOSAN varovnú informáciu a do celého sveta, aby sa členské štáty tohto systému dozvedeli o potenciálnom nebezpečenstve v potravinách, ktoré by sa mohli dostať na ich trhy.
INFOSAN v súčasnosti spolupracuje priamo s čínskym Ministerstvom zdravotníctva a národnou kanceláriou WHO v Číne, pričom sústreďuje a priebežne publikuje nové údaje o zistených kontaminovaných výrobkoch, podrobnosti o toxicite melamínu a ďalšie informácie, ktoré majú členským štátom tohto varovného systému pomôcť rozoznať a odhadnúť možné súvisiace riziká. Čínske orgány zistili, že dvaja výrobcovia exportovali výrobky kontaminované melamínom do piatich krajín, pričom INFOSAN príslušné štáty bezprostredne informoval.
Zdroje:
1/ RSSL Food e-news: Edition 406: 17. – 24. september 2008, http://www.rssl.com/OurServices/FoodENews/
2/ World Health Organization: Melamine and Cyanuric Acid: Toxicity, Preliminary Risk Assessment and Guidance on Levels in Food, 25. september 2008,
http://www.who.int/foodsafety/fs_management/infosan_events/en/index.html
5/ http://en.wikipedia.org/wiki/Melamine
Spracovala: Terézia Šinková