Obsah smernice na organické potraviny

Obsah smernice Codex Alimentarius
na výrobu, spracovanie, označovanie a uvádzanie organicky vyrábaných potravín na trh

GL 32 – 1999, Rev. 1 – 2001

Účel smernice:

  • Chrániť spotrebiteľov proti podvodom na trhu;
  • Chrániť výrobcov organických produktov pred zámenou s neorganickými produktmi;
  • Zabezpečiť, aby všetky štádiá výroby, prípravy, skladovania, prepravy a uvádzania na trh boli predmetom kontroly a vyhovovali tejto smernici;
  • Harmonizovať pravidlá na výrobu, certifikáciu, identifikáciu a označovanie organických produktov;
  • Poskytnúť medzinárodný návod na systém kontroly organických potravín v záujme podpory uznávania ekvivalencie národných systémov na účely dovozu;
  • Podporovať organické poľnohospodárske systémy v jednotlivých krajinách ako cestu k udržateľnosti v národnom i globálnom význame.

Smernica v prezentovanej forme je prvým krokom k úradnej medzinárodnej harmonizácii požiadaviek na organické výrobky. Skúseností v tejto oblasti je zatiaľ málo a očakávania spotrebiteľov rôznych častí sveta sa v niektorých detailoch môžu líšiť.

Organické poľnohospodárstvo prospieva životnému prostrediu. Organické produkčné systémy vychádzajú z konkrétnych presných noriem výroby, ktorá je zameraná na dosiahnutie optimálnych agrosystémov, ktoré sú udržateľné spoločensky, ekologicky aj ekonomicky. Na zreteľnejší opis organického systému sa používajú aj výrazy „biologický“, „biodynamický“ a „ekologický“.

Organické poľnohospodárstvo sa zakladá na minimálnom používaní externých vstupov, najmä syntetických hnojív a pesticídov. Nemôže zabezpečiť, aby produkty boli úplne bez rezíduí znečistenia zo životného prostredia. Používané postupy však minimalizujú znečistenie vzduchu, pôdy a vody. Prvotným cieľom organického poľnohospodárstva je optimalizovať zdravie a produktivitu nezávislých pôdnych oblastí, rastlín, zvierat a ľudí.

Systém organickej poľnohospodárskej produkcie sa zameriava na:

  1. Zvýšenie biologickej diverzity v rámci celého systému,
  2. Nárast biologickej aktivity pôdy,
  3. Dlhodobé zachovanie úrodnosti pôdy,
  4. Recykláciu odpadov rastlinného a živočíšneho pôvodu s cieľom vrátiť živiny do pôdy a minimalizovať používanie neobnoviteľných zdrojov,
  5. Obnoviteľné zdroje poľnohospodárskych systémov príslušných lokalít,
  6. Podporu zdravého využívania pôdy, vody a vzduchu, ako aj minimalizáciu všetkých foriem znečisťovania životného prostredia pri uplatňovaní poľnohospodárskych postupov,
  7. Starostlivé spracovanie poľnohospodárskych produktov cielené na zachovanie organickej integrity a kvalít produktu.

Koncepcia dlhodobého kontaktu medzi spotrebiteľom a výrobcom a narastajúci dopyt po výrobkoch smeruje k nárastu ekonomických záujmov a následne k zavádzaniu postupov externej kontroly a certifikácie. Integrálnou zložkou certifikácie je inšpekcia systému manažovania organickej produkcie. Certifikačné orgány nesmú mať ekonomické záujmy.

Smernica sa podrobne zaoberá označovaním (vrátane obdobia konverzie na organickú produkciu), pravidlami poľnohospodárske produkcie a výroby potravín, kritériami na látky, ktoré sa môžu pri organickej výrobe používať, systémami kontroly a certifikácie, ako aj pravidlami dovozu organických plodín a potravín.

Do krmív pri organickej výrobe živočíšnych produktov je možné používať iba prídavné látky a pomocné technologické prísady prirodzeného pôvodu. Rovnako do siláže sa nesmú používať geneticky modifikované organizmy ani ich deriváty. K zdravému životnému prostrediu a rozvoju poľnohospodárstva a lesníctva prispieva organické včelárenie, ktorého pravidlá sú v smernici zahrnuté.

V rozsiahlych prílohách sú uvedené všeobecné princípy organickej rastlinnej i živočíšnej poľnohospodárskej produkcie a potravinárskej výroby. Sú tu vymenované aj zložky, prídavné látky a pomocné technologické prísady povolené v rámci organickej poľnohospodárskej produkcie a výroby organických potravín.

Joint FAO/WHO Food Standards Programme, CODEX ALIMENTARIUS COMMISSION: Organically Produced Foods. 2nd edition. Food and Agriculture Organization of the UN, World Health Organization, Rome 2006, 59 s.

Spracovala: T. Šinková