Výskumný ústav potravinársky

Kódexový diskusný dokument o prezentácii potravín

Kódexový výbor pre označovanie potravín (CCFL) vyhovel požiadavke Kódexového výboru pre potraviny na osobitné výživové účely (CCNFSDU) a v máji 2004 sa začal zaoberať otázkou zdravotných výrokov o potravinách. Následne sa pripravil dokument, ktorý má slúžiť ako podklad na definíciu prezentácie (resp. reklamy) na potraviny.

Chronológia rozpracovania otázky prezentácie potravín v Codexe Alimentarius

Na 7. zasadnutí CCFL (1972) sa uskutočnila rozsiahla diskusia o prezentácii potravín.  Delegáti neodsúhlasili návrh na vypracovanie kódexu praxe na propagáciu potravín, dospeli však k názoru, že je potrebné vypracovať smernicu, ktorá bude v súlade so všeobecnými kódexovými princípmi označovania potravín. Mala sa dodržať zásada, že "potravina nesmie byť prezentovaná spôsobom, ktorý by bol v rozpore so všeobecnými princípmi uvedenými v 2. časti kódexovej normy na označovanie balených potravín". Smernica nebola schválená oficiálne, dohodlo sa však, že ju treba zapracovať do samostatných odsekov noriem na osobitné kategórie potravín.

Na 16. zasadnutí CCFL (máj 1982) účastníci schválili, že Výbor pripraví smernicu na prezentáciu potravín a predloží tento návrh na schválenie Komisii Codex Alimentarius (CAC). Komisia na 15. zasadnutí (1983) súhlasila, pričom sa mala aktualizovať verzia navrhnutá pred 10 rokmi.

Na 17. zasadnutí (1983) CCFL sa diskutovalo, že nie je zrejmé, či sa navrhovaná prezentácia týka aj masmédií a elektronických prostriedkov. Na ďalšom zasadnutí (1984) sa zástupcovia FAO a WHO vyjadrili, že ide o všetky formy reklamy so zámerom chrániť zdravie spotrebiteľov a zabezpečovať správne praktiky pri obchodovaní s potravinami.

V marci 1985 na 18. zasadnutí CCFL sa diskutovalo o dokumente, ktorý pripravila delegácia Kanady, "Pracovný dokument o prezentácii" obsahujúcom aj prílohu "Navrhovaný kódex praxe o prezentácii potravín". Diskutovalo sa o tom, že na národnej i medzinárodnej úrovni už existuje celý rad podobných kódexov, pričom nie je vhodné tvoriť ďalší. CCFL sa rozhodol, že je potrebné revidovať už existujúcu smernicu o prezentácii potravín.

Na 16. zasadnutí (júl 1985) CAC sa potvrdilo, že názory FAO/WHO na uvedené aktivity sú správne, teda vypracovanie nového kódexu nie je potrebné. CAC upriamila pozornosť na kódex o reklame, ktorý vypracovala Medzinárodná obchodná komora.

Na 19. zasadnutí CCFL (1987) sa odsúhlasili návrhy na niektoré zmeny príslušnej smernice s tým, že smernica by sa mala predložiť na schválenie samostatne, nie ako súčasť všeobecnej normy na označovanie potravín., čo by umožnilo aplikovať ju v rámci štátov podľa potreby, nielen z obmedzeného pohľadu označovania.

Na 20. zasadnutí CCFL (1989) prebiehala diskusia v duchu prevažujúcich medzinárodných dohôd, ktoré pokrývajú oblasť prezentácie.  Na jej základe sa do všeobecnej kódexovej smernice pridal odstavec: "Osoba označujúca potraviny musí byť schopná upraviť príslušné výroky" (ALINORM 89/22). Následne CAC (1989) schválila všeobecnú smernicu o výrokoch na 5. stupni procesu (ALINORM 89/40).

Rokovanie CCFL (1990) bolo informované, že prezentáciou potravín, označovaním a výživovými tvrdeniami sa zaoberal Koordinačný kódexový výbor pre Severnú Ameriku a Juhozápadný Pacifik (CCNASWP), ktorý súhlasil s tým, aby CCFL vypracoval všeobecnú kódexovú smernicu na výživové a zdravotné výroky pri označovaní, ak to odsúhlasí Výkonný výbor (CCEXEC).

CCEXEC (1990) s návrhom súhlasil, pričom otázka prezentácie sa mala obmedziť len na diskusiu. Sekretariát konštatoval, že reklama nie je otázkou medzinárodného obchodu, pretože sa týka lokálnych miest predaja.

V júli 1991 CAC konštatovala, že reklamou sa zaoberajú rôzne medzinárodné dohody, napr. aj Smernica valného zhromaždenia OSN o ochrane spotrebiteľa, ako aj kódexy praxe pripravené Medzinárodnou obchodnou komorou.

Na 30. zasadnutí CCFL (2002) sa nachádzal návrh smernice o používaní výživových a zdravotných výrokov na 4. stupni. Navrhlo sa, aby sa prezentácia pripojila k označovaniu v odstavci, ktorý sa týka rozsahu pôsobnosti smernice takto: "Táto smernica sa vzťahuje na používanie výživových a zdravotných výrokov pri označovaní a prezentácii (reklame) potravín." CCFL súhlasil s posunutím návrhu na 5. stupeň.

CCFL na svojom 31. zasadnutí (2003) odporučil posunutie návrhu smernice o používaní výživových a zdravotných výrokov na 8. stupeň. Prítomné delegácie zdôraznili, že pri nesprávnej reklame môže byť spotrebiteľ podvedený.

Na 26. zasadnutí CAC (2003) niektoré delegácie boli proti prijatiu smernice, a tak sa návrh vrátil na 6. stupeň. Komisia požiadala CCFL, aby zvážil vypracovanie definície na reklamu vo vzťahu k zdravotným a výživovým výrokom. Z uvedeného dôvodu bol pripravený tento dokument.

Definícia prezentácie (reklamy)

Ďalej uvedené definície a ich zdroje sú uvedené ako príklady súčasnej interpretácie "prezentácie".

Podľa kanadského spotrebiteľského zákona o balení a označovaní: Prezentácia znamená akúkoľvek prezentáciu voči verejnosti rôznymi prostriedkami (inými ako na označení) na účely podporujúce priamo či nepriamo predaj produktu (http://laws.justice.gc.ca).

Kanadský zákon o potravinách a liekoch definuje prezentáciu ako "každú prezentáciu rôznymi prostriedkami, a to bez ohľadu na účel, na podporu priameho či nepriameho predaja alebo uvádzania na trh potravín, liekov a kozmetických prípravkov(http://laws.justice.gc.ca).

Medzinárodný kódex praxe o prezentácii, ktorý prijala Medzinárodná obchodná komora (International Chamber of Commerce = ICC), hovorí, že "reklama" sa chápe v najširšom zmysle a znamená akúkoľvek formu prezentácie tovaru alebo služieb bez ohľadu na použité médium (http://www.iccwbo.org).

Na Novom Zélande sa slovo "reklama" chápe v najširšom zmysle. (http://www.asa.co.nz)

Írsko definuje reklamu ako "komerčnú komunikáciu určenú verejnosti alebo jej časti na účely ovplyvnenia správania" (http://www.asai.ei).

Definícia v Južnej Afrike hovorí, že "reklama znamená každú vizuálnu či sluchovú komunikáciu, predstavenie, odkaz či akúkoľvek poznámku, ktorej účelom je podporiť predaj, prenájom alebo použitie nejakého tovaru alebo služby" (http://www.asasa.org.za).

Definícia prezentácie (reklamy) v rôznych štátoch je ovplyvnená politickými, kultúrnymi, sociálnymi a vzdelanostnými podmienkami. Vzhľadom na to Kanada navrhuje Kódexu tieto definície:

• Prezentácia - znamená akúkoľvek vizuálnu alebo sluchovú komunikáciu alebo predstavenie, iné ako označenie na obale potraviny, voči verejnosti alebo časti verejnosti, na sprostredkovanie informácie (vyjadrenej alebo skrytej), ktorá má ovplyvniť výber, dojem, názor alebo správanie voči produktom a ich vlastnostiam, skupinám produktov, firmám alebo organizáciám, pri priamej či nepriamej podpore predaja produktu.
• Reklama - znamená akékoľvek predstavenie ľubovoľnými prostriedkami na účel priamej či nepriamej podpory predaja potraviny alebo jej uvedenia na trh (CX/FL 85/7, App. II).

Prezentácia a marketing potravín v súčasných kódexových textoch a textoch WHO

Správa legislatívnej rady FAO/WHO (1984) uvádza, že "niet pochýb o tom, že prezentácia je podstatnou súčasťou marketingu, ktorý je zase významnou súčasťou obchodu. Tiež je zrejmé, že niektoré marketingové praktiky, najmä tie, ktoré súvisia s prezentáciou, môžu zavádzať spotrebiteľa vo vzťahu k jeho zdraviu, prípadne môžu predstavovať nevhodné praktiky v obchode s potravinami" (CX/FL 85/7, App. II).

V Kódexe síce treba definovať prezentáciu, ale marketing a na to sa vzťahujúca reklama je zahrnutá do kódexových princípov označovania ako je uvedené ďalej:

Všeobecné princípy všeobecnej normy na označovanie a výroky o balených potravinách určených na osobitné výživové účely (CODEX STAN 146-1985) uvádzajú: "Označovanie a prezentácia potravín, na ktoré sa vzťahuje táto norma, nesmú naznačovať, že rada kvalifikovanej osoby nie je potrebná."

Morálny kódex medzinárodného obchodu s potravinami (CAC/RCP 20-1979 (Rev. 1-1985)) uvádza: "Treba prijať vhodné národné normy  na potraviny, ktoré zabezpečia jednotnú ochranu spotrebiteľov, pričom ukáznený marketing potravín možno zabezpečiť prijatím potravinárskych noriem CAC, prípadne prijatím národných noriem vychádzajúcich z kódexových medzinárodných odporúčaní.

Všeobecné princípy kódexovej normy na označovanie a výroky o potravinách na osobitné medicínske účely (CODEX STAN 180-1991) hovoria: "Označenie na obale alebo iné označenie či reklama na všetky typy potravín na osobitné medicínske účely musia poskytovať dostatok informácií o charaktere a účele potraviny, ako aj podrobné pokyny a upozornenia na jej použitie. Reklama takýchto produktov verejnosti nesmie byť zakázaná. Forma  príslušnej informácie musí byť vhodná pre osobu, ktorej je určená.

Kódexové princípy na inšpekcie a certifikáciu pri dovoze a vývoze potravín (CAC/GL 20-1995) hovoria: "Inšpekcia potravín a certifikačné systémy sa používajú tam, kde je vhodné, aby sa zabezpečilo, že potraviny a ich produkčné systémy spĺňajú požiadavky, aby bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa proti alimentárnym nebezpečenstvám a nevhodným marketingovým praktikám, ako aj podpora obchodu na báze správneho opisu produktu."

Kódexová smernica na produkciu, spracovanie, označovanie a marketing organicky produkovaných potravín (GL 32-1999, Rev. 1-2001) definuje marketing ako "nástroj na predaj alebo prezentáciu, ponuku predaja, dodávanie alebo uvádzanie na trh v akejkoľvek forme".

Účelom Spoločného programu FAO/WHO pre potraviny je chrániť zdravie spotrebiteľov a podporovať správne praktiky pri obchodovaní s potravinami. Z tohto pohľadu sa orgány Codex Alimentarius zaoberajú aj otázkou prezentácie potravín. Treba teda vypracovať definíciu prezentácie vzhľadom na výživové a zdravotné výroky o potravinách, alebo je doterajšia kódexová legislatíva dostačujúca?