V roku 2010 Výskumný ústav potravinársky vypracoval literárnu štúdiu s názvom: „Cukor a jeho alternatívne náhrady – objektívne hodnotenie ich úloh vo výžive človeka“. Cieľom tejto literárnej štúdie bolo preskúmať vplyv cukru a jeho náhrad, či už prírodných alebo syntetických na zdravie človeka a ich vplyv na výskyt civilizačných ochorení. Podnetom k vypracovaniu štúdie o cukre boli aj nekomplexné informácie a často mylné tvrdenia o cukre a iných sladidlách, ktoré sa vyskytujú v médiách, bez podloženia hodnoverným zdrojom informácii, pričom tieto tvrdenia ovplyvňujú verejnú mienku. Vypracovaná literárna štúdia je informačným materiálom pre odbornú i  laickú verejnosť, t.j. potravinárskych výrobcov, ale aj bežných spotrebiteľov a je založená na aktuálne dostupných vedeckých výsledkoch výskumu.

Literárnu štúdiu Výskumný ústav potravinársky vydal na CD nosičoch:

Kováčiková, E. – Turzová, A. – Morochovičová, M. – Suhaj, M.: Cukor a jeho alternatívne náhrady – objektívne hodnotenie ich úloh vo výžive človeka. 1. vyd. Bratislava: Výskumný ústav potravinársky, 2010. 41 s. ISBN 978-80-89539-00-0.

Výsledky literárnej štúdie boli prezentované a pozitívne ohodnotené aj na 3. ročníku Interaktívnej konferencie mladých vedcov 2011, organizovanej Občianskym združením PREVEDA.

V rámci informovanosti spotrebiteľa prinášame závery literárnej štúdie, ktoré sú súčasťou vyššie spomenutej publikácie.

Závery literárnej štúdie:

1.             Od roku 1990 spotreba cukru v SR klesá (zo 41,9 na 33,5kg/obyv./rok), mierne stúpa spotreba čokolády a čokoládových výrobky,  cukrárskych výrobkov. Výrazný vzostup zaznamenala spotreba ochutených prisládzaných nápojov nielen v SR (zo 41,5 l/obyv./rok v roku 1999 na 141,5 l/obyv./rok v roku 2009), ale aj v krajinách EÚ.

2.             Konzumácia sladených nápojov je jednoznačne spájaná s nadbytkom príjmu energie a zvyšuje riziko vzniku diabetes a kardiovaskulárnych ochorení, v dôsledku nárastu telesnej hmotnosti. Konzumácia HFCS zvyšuje riziko obezity a iných nepriaznivých ochorení v porovnaní s inými kalorickými sladidlami.

3.             Odporúčaný denný príjem (ODP) cukrov pre dospelých nie je viac ako 90 g.

4.             Porovnaním nutričného zloženia prírodných sladidiel vyplýva, že hnedý cukor má vyšší obsah mikronutrientov ako rafinovaný. Rozdielny pôvod bieleho rafinovaného cukru (repný alebo trstinový) nie je dôvodom rozdielneho nutričného zloženia, keďže sa v oboch prípadoch jedná o takmer čistú sacharózu. Oba typy majú rovnakú chuť, vôňu aj vlastnosti.

5.             Metódou FRAP, t.j. schopnosť redukovať Fe³⁺ sa zistilo, že tmavá a čierna melasa majú najvyššiu antioxidačnú aktivitu – schopnosť zhášať voľné radikály. Rafinovaný cukor, glukózový sirup a sirup z agave vykazujú minimálnu antioxidačnú aktivitu, surový trstinový cukor má vyššiu, kým javorový sirup, hnedý cukor a med vykázali strednú antioxidačnú aktivitu.

6.             Legislatíva SR ako aj EÚ neposkytuje jednoznačné definície prírodných náhrad cukru a jeho druhov, napr. obilné slady, obilné sirupy – kukuričný (izoglukóza, vysoko-fruktózový kukuričný sirup HFCS), špaldový, pšeničný, rôzne druhy trstinového a repného cukru – prírodný cukor, hnedý cukor, atď. Odporúčame vypracovať odborný prekladový slovník z danej problematiky, nakoľko dochádza aj k nepresným prekladom a tým k skresleným informáciám o jednotlivých druhoch sacharidov, napr. zámena cukor - cukry, atď.

7.             V súčasnosti schválené náhradné sladidlá v krajinách EÚ sú na základe odporúčaní EFSA zdravotne neškodné a bezpečné je aj ich použitie v potravinách v limitovanom množstve v zmysle legislatívnych požiadaviek. Najnovšie schváleným náhradným sladidlom je steviozid.

8.             Nízkoenergetické sladidlá neznižujú chuť do jedla a túžbu po sladkostiach, s čím sa musí počítať v manažmente regulácie telesnej hmotnosti.

9.             Európske dietetické odporúčania pre zdravú populáciu, ako aj pre diabetikov a pri regulácii telesnej hmotnosti sú vo všeobecnosti rovnaké, pričom zo stravy nie je potrebné vylučovať konkrétne potraviny ani živiny, dôležitá je však vyváženosť stravy ako celku.

10.         EFSA dospela k záveru, že príjem sacharidov by mal byť v rozsahu 45–60 % celkového príjmu energie. Pre nedostatok údajov nie je možné vydať žiadne odporúčanie pre cukry (ani celkové ani pridané). Je to z toho dôvodu, že možné účinky na zdravie, sú spojené predovšetkým so spôsobom konzumácie, (t.j. druh spotrebovaných potravín, frekvencia konzumácie) než s celkovým príjmom cukrov. Existujú však evidentné dôkazy o tom, že častá konzumácia potravín s vysokým obsahom cukrov zvyšuje riziko zubného kazu. Stále neexistuje jednoznačný dôkaz o úlohe glykemického indexu a glykemickej záťaže pri regulácii telesnej hmotnosti a prevencii chorôb súvisiacich so stravou.

Pre získanie bližších informácií alebo literárnej štúdie kontaktujte: pbd@vup.sk.