English

História Kódexu

Enhancing participation in Codex activities
An FAO/WHO training package
FAO/WHO, Rome 2005,193 s. 

História Kódexu

Myšlienka na vytvorenie medzinárodných potravinárskych noriem nie je nová a sprevádza ľudstvo od dávnych čias. Zo Staroasýrskej ríše (2000 rokov p. n. l.) sa na kamenných tabuliach zachovali postupy na zistenie správnosti merania a váženia obilia. Z obdobia starovekého Egypta (vyše 1000 rokov p. n. l.) pochádzajú pergameny, na ktorých je uvedené, ako treba niektoré potraviny označovať. Indický autor Kautilya (cca 300 rokov p. n. l.) sa vo svojich dielach zaoberal kontrolnými opatreniami na zabezpečenie kvality potravín. Ďalšie dôkazy o systémoch kontroly potravín, zameranými na ochranu spotrebiteľa pred nekalými praktikami, pochádzajú zo starovekého Grécka a antického Ríma.

Latinský výraz "Codex Alimentarius" znamená "potravinový kódex". Codex Alimentarius (ďalej len CA) je vlastne zbierka medzinárodných potravinárskych noriem určených na používanie na celom svete. Pôvod CA treba hľadať v Rakúsko-Uhorsku, kde sa v období medzi 1897 a 1911 vytvorila zbierka noriem a opisov rôznych potravín (Codex Alimentarius Austriacus). Táto zbierka nemala síce právnu silu, ale používala sa ako východisko pri rozhodovaní o identite konkrétnych potravín.

Svetová organizácia pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO)

Rozhodnutie o potrebe vytvorenia medzinárodného programu padlo r. 1943, kedy sa uskutočnila Konferencia Organizácie spojených národov (OSN) o potravinách a poľnohospodárstve (Hot Springs, Virginia, USA). Konferencia, na ktorej bolo zastúpených 44 štátov, odporučila vytvoriť medzinárodnú organizáciu "na pomoc vládam štátov, aby mohli vypracúvať a skvalitňovať svoje normy na obsah živín vo všetkých významných potravinách". Zároveň sa požadovalo, aby táto organizácia zvážila "vytvorenie a prijatie podobných medzinárodných noriem, čím by sa podporovala a ochraňovala výmena potravín medzi štátmi".

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)

Ďalším míľnikom bolo zriadenie Svetovej zdravoníckej organizácie (WHO) r. 1948, ktorá bola splnomocnená zodpovednosťou za zdravie ľudí ako aj za vytvorenie noriem na potraviny. Spoločné stretnutie expertov FAO/WHO r. 1950 sa zaoberalo výživou, potravinárskymi aditívami a ďalšími súvisiacimi otázkami. Následne (1953) plenárne zasadnutie organizácie WHO vyhlásilo, že používanie chemikálií v potravinárstve predstavuje nový problém, ohrozujúci zdravie obyvateľstva, a treba sa ním zaoberať. V r. 1955 sa uskutočnila Spoločná konferencia FAO/WHO o potravinárskych aditívach, ktorá odporučila generálnemu riaditeľovi FAO a generálnemu riaditeľovi WHO, aby vymenovali výbor, ktorý sa bude zaoberať technickými otázkami chemických aditív a ich bezpečnosťou v potravinách.

Toto odporúčanie bolo východiskom pre prvé rokovanie Spoločného výboru expertov FAO/WHO o potravinárskych aditívach (JECFA), ktoré sa konalo r. 1956. Hoci výbor JECFA sa pôvodne mal zaoberať bezpečnosťou potravinárskych aditív, dnes sa zaoberá aj kontaminantmi a rezíduami veterinárnych liekov v potravinách. Nepárne rokovania JECFA sa zaoberajú aditívami a kontaminantmi, párne rokovania veterinárnymi liekmi. Napríklad 61. zasadnutie (jún 2003) JECFA sa zaoberalo celým radom aditív a kontaminantov, zatiaľ čo 62. zasadnutie (február 2004) veterinárnymi liekmi.

Codex Alimentarius Europaeus

Rozhodnutie vytvoriť medzinárodný program bolo urýchlené snahou Európy na vytvorenie európskeho potravinového kódexu. V období 1954 - 58 Rakúsko pracovalo na vytvorení regionálneho potravinového kódexu (Codex Alimentarius Europaeus). V októbri 1960 sa konala prvá Regionálna konferencia FAO pre Európu, ktorá potvrdila potrebu medzinárodnej dohody o normách, ktoré by uvádzali najzákladnejšie požiadavky na potraviny (označovanie, analytické metódy atď.), chránili zdravie spotrebiteľov, zabezpečovali kvalitu a odstranovali prekážky v obchode, najmä v oblasti rýchle sa rozvíjajúceho európskeho trhu.

Na základe toho organizácia FAO inicovala rokovania s WHO, Hospodárskou komisiou pre Európu (ECE), Organizáciou pre hspodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Radou Codexu Alimentarius Europaeus o návrhu na zriadenie programu medzinárodných noriem na potraviny.

Komisia Codex Alimentarius (CAC)

Rozhodnutie o vytvorení Komisie Codex Alimentarius (CAC) padlo na 11. konferencii FAO (1961). Na valnom zhromaždení WHO (máj 1963) sa odsúhlasilo vytvorenie Spoločného programu FAO/WHO pre potravinové normy vrátane štatútu CAC.

Komisia CAC (hovorovo "Kódex") je medzinárodná organizácia združujúca 171 členských štátov a jednu členskú organizáciu. Členstvo je otvorené pre štáty, ktoré sú členmi FAO alebo WHO.

Úlohou CAC je tvorba medzinárodných potravinových noriem s cieľom ochrany spotrebiteľov a podpory správnych praktík pri obchodovaní s potravinami. Význam kódexových noriem narástol v posledných rokoch v dôsledku toho, že Svetová oganizácia obchodu (WTO) prijala Dohodu o aplikácii sanitárnych a fytosanitárnych opatrení (SPS), ktorá sa konkrétne odvoláva na kódexové normy, ktoré uvádzajú kritériá na bezpečnosť potravín, ako referenčné v medzinárodnom obchode.

Prvé zasadnutie CAC sa uskutočnilo v Ríme v júni 1964. Následné rokovania sa striedavo uskutočňujú v Ríme a Ženeve (sídlo FAO a WHO). Napríklad 26. zasadnutie CAC sa konalo v Ríme (30. jún - 7. júl 2003), kým 27. zasadnutie v Ženeve (28. jún - 3. júl 2004).

Treba upozorniť na rozdiel medzi výrazmi "Codex Alimentarius" a "Komisia Codex Alimentarius". Komisia je orgán, ktorý vypracúva potravinové normy, a tie sa uverejňujú v Codexe Alimentarius.

Texty, ktoré tvoria pomocné orgány CAC, pozostávajú z noriem (t. j. komoditné normy, limity rezíduí kontaminantov) ako aj z odporúčaných kódexov praxe a smerníc. Všetky tieto texty sú určené štátom na využívanie. V rámci CA sa výraz "norma" používa na spoločné označenie všetkých kategórií textov.

Skrátený preklad: T. Šinková


<-- SPÄŤ