English

Projekty APVV

 


Číslo (signatúra) projektu: APVV-17-0212
Názov projektu APVV (akronym): Bioaktívne látky rakytníka rešetliakového a ich uplatnenie vo funkčných potravinách
Plánovaná doba riešenia: 08/2018-06/2021
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC-VÚP Bratislava
Spoluriešiteľská organizácia: Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Zuzana Ciesarová, PhD.
Koordinátor (riešiteľ) za spoluriešiteľa: Ing. František Kreps, PhD

Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je ker s oranžovými plodmi, ktoré sú prirodzeným zdrojom mnohých bioaktívnych látok. Patria medzi ne najmä vitamín C a rutín, ktoré sú účinné v prevencii a liečbe ochorení súvisiacich s nedostatočnosťou cievneho systému, ďalej karotenoidy, tokoferoly, steroly, esenciálne aminokyseliny, nenasýtené omega-3 mastné kyseliny, antioxidanty, vitamíny a minerálne látky. Spracovaním plodov na šťavu a olej vznikajú vedľajšie produkty – výlisky, ktoré sú tiež bohaté na mnohé cenné zlúčeniny.

Cieľom projektu je nájsť spôsob využitia týchto výliskov v potravinách dennej spotreby ako sú pekárske výrobky, najmä v kombinácii s nutrične zaujímavými cereáliami a pseudocereáliami. Výskum bude zameraný na identifikáciu bioaktívnych zlúčenín a ich stabilitu po tepelnom spracovaní, charakterizáciu nutričných a kvalitatívnych aspektov novovyvinutých funkčných potravín modernými analytickými metódami. Nové výrobky budú z hľadiska kvality komplexne hodnotené metódami inštrumentálnej a hedonickej senzorickej analýzy. Na druhej strane, tepelným spracovaním produktov obsahujúcich rakytník vzniká prirodzeným spôsobom okrem iného aj nežiaduci kontaminant akrylamid s pravdepodobne karcinogénnym účinkom. Tento procesný kontaminant bude vhodnými postupmi eliminovaný pod úroveň hodnôt určených Nariadením Európskej komisie. Technologický proces výroby nových funkčných produktov bude chránený úžitkovým vzorom. Diseminačné aktivity budú viesť k podpore výroby a spotreby zdraviu prospešných funkčných potravín obohatených bioaktívnymi látkami rakytníka v kontexte zásad racionálnej výživy.

Spoluriešiteľom projektu je Ústav potravinárstva a výživy FCHPT STU v Bratislave, ktorý sa bude venovať výskumu lipidických zložiek rakytníka a výrobkov s jeho obsahom.

Jedinou farmou na Slovensku, kde sa pestuje a spracováva rakytník, je PD Tvrdošovce, ktoré je jedným z partnerov projektu. Druhým partnerom z praxe je Mlyn Kolárovo, a.s., ktorý zastrešuje aplikáciu rakytníka do cereálnych zmesí.


Číslo (signatúra) projektu: APVV-17-0538
Názov projektu APVV (akronym): Vybudovanie pilotného zariadenia a vývoj metód masového chovu hmyzu pre potravinárske účely
Plánovaná doba riešenia: 07/2018-06/2021
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: Scientica,s.r.o. Bratislava
Spoluriešiteľská organizácia: NPPC-VÚP Bratislava
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): RNDr. Milan Kozánek, CSc.
Koordinátor (riešiteľ) za NPPC – VÚP: doc. RNDr. Peter Siekel, CSc.

Odhaduje sa, že v roku 2050 dosiahne ľudská populácia 9 miliárd, pričom nároky na potravinové zdroje stúpnu o 70 až 100%. Hľadanie nových alternatívnych foriem potravín sa tak stáva jednou z najväčších výziev ľudstva. Produkcia potravinárskeho hmyzu predstavuje jednu z možností riešenia problému. Nutričné zloženie tela hmyzu je optimálne vyvážené, veľmi podobné ako u rybieho mäsa.

Zámerom projektu je vybudovať pilotné zariadenie pre výskum biológie jedlého hmyzu, metód jeho masovej produkcie a využitia vyprodukovanej biomasy pre potravinárske účely. Preskúma sa mikrobiálna flóra v médiách pre chov lariev a dynamika jej zmien počas chovného procesu. Vykonajú sa analýzy obsahu hlavných nutričných komponentov, ale tiež niektorých ďalších látok, ktoré sú bohato zastúpené v tele hmyzu a sú esenciálnou súčasťou zdravej výživy. Navrhne sa štandardizovaný chovný proces modelových druhov, vrátane štruktúry produkčnej prevádzky, work-flow, bezodpadovej eliminácie spracovanej potravy z chovov a možnosti potravinárskeho využitia vyprodukovanej biomasy. Dosiahnuté výsledky zužitkuje riešiteľ projektu – Scientica, s.r.o. pri vybudovaní reálnej prevádzky po ukončení projektu.
 


Číslo (signatúra) projektu: APVV- 16-0088
Názov projektu APVV (akronym): Komplexné využitie rastlinnej biomasy v biopotravinách s pridanou hodnotou (Biofoods)
Plánovaná doba riešenia: 07/2017-06/2021
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Spoluriešiteľské organizácie: NPPC-VÚP, Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, Fakulta prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): prof. Ing. Robert Redhammer, PhD.
Koordinátor (riešiteľ) za NPPC – VÚP: Ing. Martin Polovka, PhD.

Situáciu spracovania rastlinnej biomasy je možné najlepšie dokumentovať v stanovisku k Programu rozvoja vidieka SR na programové obdobie 2014-2020 a zo správy rady Európskeho parlamentu (SEC (2010) 65 final). Z týchto dokumentov vyplýva, že rastlinná biomasa sa nevyužíva komplexne a je potrebné zvýšiť podiel využívania spracovania odpadovej biomasy a rastlinných zvyškov. Práve trvalo udržateľné spracovanie biomasy má podľa Európskej komisie (Brussels, 28.7.2014, SWD(2014) 259 final) dôležitú úlohu pri riešení obáv týkajúcich sa zmeny klímy, emisií skleníkových plynov, bezpečnosti dodávok energie a je teda z globálneho hľadiska nevyhnutné.

Zameranie projektu na komplexné spracovanie rastlinnej biomasy je vysoko aktuálne. Benefitom projektu je skúmanie získavania látok s pridanou hodnotou najmä z nevyužívanej (odpadnej) rastlinnej biomasy a štúdium jej využitia v BIOPOTRAVINÁCH a “NOVEL FOOD“. Súčasné požiadavky EÚ sú, aby potraviny boli inovačné, ekologické a obsahovali prírodné látky získané z trvalo udržateľnej rastlinnej biomasy. Naplnenie týchto požiadaviek je jedným z cieľov podávaného projektu.

Cieľom projektu je:

  1. nájsť vhodné spôsoby úpravy rastlinnej biomasy,
  2. izolovať frakcie látok z rastlinnej biomasy a získať vybrané látky s pridanou hodnotou,
  3. skríning biologických vlastností, ako aj antioxidačnej a antimikrobiálnej účinnosti izolovaných zmesí látok a ich frakcií,
  4. štúdium využitia rastlinnej biomasy a jej extraktívnych látok v biopotravinách a “novel food“ s pridanou hodnotou,
  5. štúdium in vitro biologickej aktivity vybraných látok izolovaných z rastlinnej biomasy, účinných pri prevencii civilizačných ochorení,
  6. skúmanie využitia rastlinnej biomasy, extraktov a jej frakcií v:
  • dermálnych prípravkoch, so zlepšenými ochrannými a revitalizačnými vlastnosťami,
  • biokrmivách,
  • špecifických chemikáliách, vhodných pre biologickú ochranu lesa,
  • zelených chemikáliách a biopalivách, získaných z nevyužívaných odpadov zo spracovania rastlinnej biomasy.

V doterajšom riešení projektu NPPC-VÚP uskutočnil GC-MS analýzu potenciálne zaujímavých bioaktívnych látok prítomných v extraktoch z výliskov hrozna a analýzu bioaktívnych zložiek vedľajších produktov vznikajúcich pri spracovaní rakytníka rešetliakového na šťavu - sušených šupiek rakytníka s obsahom semien a konárikov. Táto zmes má vysoký antioxidačný potenciál a vhodné využitie vo funkčných cereálnych produktoch a pri výrobe tinktúr. Všetky tieto suroviny a produkty boli analyzované z hľadiska antioxidačných vlastností, obsahu rutínu, kvercetínu, kyseliny L-askorbovej, aminokyselín, mastných kyselín a aj niektorých kontaminantov (akrylamid, HMF).
 


Číslo (signatúra) projektu: DS-2016-0020
Názov projektu APVV (akronym): Spolupráca pri výskume a vývoji potravín obohatených rakytníkom (Rakytník)
Plánovaná doba riešenia: 01/2017-12/2018
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC-VÚP
Spoluriešiteľské organizácie: Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe, ČR; Graz University of Technology, Institute of Biochemistry, Rakúsko
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Zuzana Ciesarová, CSc.

V rámci multilaterálneho projektu zameraného na spoločnú kooperáciu pri výskume a vývoji nových možností využitia rakytníka rešetliakového v humánnej výžive sú aktivity zamerané na:

  • Výskum kvalitatívnych vlastností potravinových produktov obohatených rakytníkom: vývoj, adaptácia, demonštrácia, zdieľanie a porovnanie metód
  • Organizácia workshopov zameraných na zdieľanie a sprostredkovanie poznatkov výskumu a vývoja potravinárskych produktov obohatených rakytníkom
  • Organizovanie tréningov a krátkodobých pobytov mladých vedeckých pracovníkov a výskumníčok na získanie skúseností v analýze kvalitatívnych vlastností produktov s rakytníkom
  • Prezentácia výsledkov spoločného výskumu na odborných a vedeckých konferenciách zameraných na analýzu potravín, bezpečnosť a kvalitu potravín a zdravú výživu.

V r. 2017 bol realizovaný výskum vlastností produktov s rakytníkom na jednotlivých pracoviskách partnerov. Suroviny, hotové výrobky od slovenského producenta a spracovateľa rakytníka a vlastné výrobky (sušienky a koláče s rakytníkom v čerstvej aj sušenej forme) boli distribuované všetkým partnerom. Vzorky boli analyzované z hľadiska funkčných vlastností, kvalitatívnych aspektov (texturálna a senzorická analýza) a bezpečnosti (obsah kontaminantov). Jednotlivé metódy boli demonštrované počas krátkodobých pobytov mladých vedeckých pracovníkov (akceptácia českého a rakúskeho tímu na pracovisku NPPC). Vývoju metód bol venovaný krátkodobý pobyt slovenských výskumníčok u partnera TU Graz. Boli zrealizované 3 workshopy v jednotlivých participujúcich krajinách, ktoré boli spojené s účasťou na kongrese a sympóziu, kde boli prezentované výsledky spoločného výskumu (17 spoločných príspevkov). Popularizácii výsledkov spoločného výskumu boli venované aj tri prednášky na odborných fórach na Slovensku a dva príspevky v odbornom časopise Trendy v potravinárstve.
 


Číslo (signatúra) projektu: APVV-16-0264
Názov projektu APVV (akronym): Zvýšenie organoleptickej kvality vína aplikáciou nesacharomycétových koštartérov optimalizovanou na základe analýzy mikroflóry použitím NGS a analýzy arómy
Plánovaná doba riešenia: 07/2017-06/2020
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: Univerzita Komenského v Bratislave, Vedecký park - Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): RNDr. Tomáš Szemes, PhD.
Spoluriešiteľské organizácie: Ústav molekulárnej biológie SAV, Výskumný ústav potravinársky NPPC,
Koordinátor (riešiteľ) za NPPC VÚP: RNDr. Tomáš Kuchta, DrSc.
 

Pozitívny vplyv autochtónnych nesacharomycétových kvasiniek na finálne organoleptické vlastnosti vína je veľmi dobre známy. Počas fermentácie tieto kmene, spoločne s kmeňmi Saccharomyces cerevisiae, môžu obohatiť bouquet vína rôznymi typmi aromatických zlúčenín. Je zrejmé, že enzymatické vlastnosti S. cerevisiae a nesacharomycétových kvasiniek majú rozhodujúci význam pri navrhovaní a zlepšovaní vína s jedinečnými vlastnosťami. Pre pochopenie enzymatického potenciálu mikrobiálnej komunity v procese fermentácie vína je potrebné uskutočniť výskum na úrovni RNA, ktorý môže poskytnúť dôležité informácie týkajúce sa živej mikroflóry a jej schopností vo vzorkách rôznych štádií výroby vína. Moderné molekulárne metódy založené na „next generation” uľahčujú transkriptomické analýzy. Tieto umožňujú získať poznatky o dynamike a aktivite mikroorganizov v konkrétnych podmienkach na základe údajov o RNA a transkripčnom profile mikroorganizmov. Tieto nové molekulárne prístupy umožňujú analýzu kompletnej alebo cieľovej mRNA extrahovanej zo vzoriek rôznych štádií výroby vína. Touto cestou sa získajú informácie o génovej expresii rôznych mikroorganizmov počas procesu fermentácie vína a následne môže byť opísaná funkcia týchto mikroorganizmov ohľadom glykolytických, proteolytických, esterázových a pektinázových aktivít.
 


Číslo (signatúra) projektu: APVV- 14-0025
Názov projektu APVV (akronym): Metatranskriptóm ovčieho hrudkového syra: RNA-prístup na určenie príspevku mikroorganizmov k organoleptickej kvalite bryndze (BryndzaRNA)
Plánovaná doba riešenia: 07/2015-06/2018
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: Výskumný ústav potravinársky NPPC - Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): RNDr. Tomáš Kuchta, DrSc.
Spoluriešiteľské organizácie: Ústav molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied, Katedra molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Bryndza predstavuje významný slovenský tradičný potravinársky výrobok. Na zlepšenie jej postavenia je potrebné zladiť prvoradé požiadavky na jej mikrobiologickú bezpečnosť s požiadavkou tradičnej organoleptickej kvality. Je všeobecne známe, že bryndza vyrobená z pasterizovaného mlieka nie je organolepticky plnohodnotná. Vyriešenie požiadaviek kvality a bezpečnosti na technologickej úrovni je možné iba na základe vedeckých poznatkov. Je potrebné získať prepojenie týchto charakteristík špecifikáciou príspevku jednotlivých skupín mikroorganizmov (predovšetkým laktokokov/streptokokov, laktobacilov a Geotrichum spp.).
 


Číslo (signatúra) projektu: APVV-16-0119
Názov projektu APVV (akronym): Priama nekultivačná kvantitatívna detekcia bakteriálnych patogénov v tradičných slovenských a importovaných potravinárskych výrobkoch živočíšneho pôvodu
Plánovaná doba riešenia: 07/2017-06/2020
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: Výskumný ústav potravinársky NPPC - Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Eva Kaclíková, CSc.
Spoluriešiteľské organizácie: Katedra molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského

Patogénne baktérie v  potravinách spôsobujú vážne ochorenia a predstavujú ohrozenie verejného zdravia, veľkú  záťaž pre konzumentov, výrobcov potravín ako aj verejné financie. Mikrobiologické analýzy sú neoddeliteľnou súčasťou kontrolných a monitorovacích systémov potravinovej bezpečnosti. Rýchle, presné a spoľahlivé postupy na kvantitatívnu detekciu nízkych počtov nežiaducich patogénnych baktérií sú potrebné na zhodnotenie bezpečnosti potravinového výrobku. Predkladaný projekt bude zameraný na nekultivačnú kvantitatívnu detekciupatogénnych baktérií (Listeria monocytogenes, Staphylococcus aureus, Escherichia coli) v potravinách. Študovať budeme nekultivačnú prípravu vzorky zahŕňajúcu separáciu bakteriálnych buniek a optimalizovanú extrakciu DNA v spojení s amplifikáciou DNA, čím sa dosiahne priama kvantifikácia baktérií za niekoľko hodín. Širokospektrálna identifikácia bežných, štandardne monitorovaných ako aj zriedkavých baktérií z jednej vzorky aplikáciou paralelného sekvenovania (next-gen) bude zameraná na špecificitu primérov, zdokonalenie detekčného limitu, a tiež na vývoj a implementáciu interného štandardu. Výstupom komplexného výskumu bude validovaný postup priamej kvantifikácie patogénov v potravinách s požadovaným detekčným limitom, ktorý umožní získať spoľahlivé výsledky v rámci jedného pracovného dňa.
 


Číslo (signatúra) projektu: APVV- 14-0025
Názov projektu APVV (akronym): Metatranskriptóm ovčieho hrudkového syra: RNA-prístup na určenie príspevku mikroorganizmov k organoleptickej kvalite bryndze (BryndzaRNA)
Plánovaná doba riešenia: 07/2015-06/2018
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: Výskumný ústav potravinársky NPPC - Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): RNDr. Tomáš Kuchta, DrSc.
Spoluriešiteľské organizácie: Ústav molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied, Katedra molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Bryndza predstavuje významný slovenský tradičný potravinársky výrobok. Na zlepšenie jej postavenia je potrebné zladiť prvoradé požiadavky na jej mikrobiologickú bezpečnosť s požiadavkou tradičnej organoleptickej kvality. Je všeobecne známe, že bryndza vyrobená z pasterizovaného mlieka nie je organolepticky plnohodnotná. Vyriešenie požiadaviek kvality a bezpečnosti na technologickej úrovni je možné iba na základe vedeckých poznatkov. Je potrebné získať prepojenie týchto charakteristík špecifikáciou príspevku jednotlivých skupín mikroorganizmov (predovšetkým laktokokov/streptokokov, laktobacilov a Geotrichum spp.).
 


Číslo (signatúra) projektu: APVV- 15-0006
Názov projektu APVV (akronym): Zvýšenie bezpečnosti a kvality tradičných slovenských syrov na základe aplikácie moderných analytických, matematicko-modelovacích a molekulárno-biologických metód a identifikácia inovačného potenciálu (SafeSKcheeses)
Plánovaná doba riešenia: 07/2016-06/2019
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity - Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): prof. Ing. Ľubomír Valík, PhD.
Spoluriešiteľské organizácie: Výskumný ústav potravinársky NPPC, Výskumný ústav mliekárenský, a.s.  - Koordinátor (riešiteľ) za NPPC VÚP: RNDr. Tomáš Kuchta, DrSc.

Tradičné slovenské syry ako bryndza, oštiepok, parenica a iné parené alebo údené syry historicky preukázali a v súčasnosti stále preukazujú veľký potenciál na potravinovom trhu v SR a v okolitých štátoch. Vzhľadom na aktuálne diskutované problémy mikrobiologickej bezpečnosti sa v posledných rokoch upravila technológia výroby, pričom sa vo väčšine prípadov zlepšili hygienické podmienky výroby. Týmto sa do určitej miery zvýšila bezpečnosť finálnych výrobkov, avšak v niektorých prípadoch na úkor organoleptickej kvality. Cieľom projektu bude objektívna, vedecká charakterizácia tradičných verzií slovenských syrov z hľadiska aróma-aktívnych látok vo vzťahu k mikrobiálnej diverzite a s ohľadom na ich mikrobiologickú bezpečnosť. Takýto výskum bol dosiaľ urobený iba s bryndzou Vedecké informácie o ostatných tradičných syroch sa v tomto smere doposiaľ neaktualizovali.
 


Číslo (signatúra) projektu: APVV-0498-12
Názov projektu APVV (akronym): Štúdium genómovej variability kmeňov Listeria monocytogenes so zameraním na ich perzistenciu v potravinárskych prevádzkach (Listmonopers)
Plánovaná doba riešenia: 10/2013-03/2017
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC-VÚP
Spoluriešiteľské organizácie: Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Eva Kaclíková, CSc.

Riešenie projektu bolo zamerané na meranie rezistencie kmeňov Listeria monocytogenes voči benzalkoniumchloridu, základnej zložke dezinfekčných prostriedkov používaných v potravinárskych prevádzkach. Bola potvrdená zvýšená rezistencia perzistentných kmeňov v porovnaní s ostatnými izolátmi. Okrem známych génov rezistencie detegovaných pomocou špecifických PCR sa sekvenovaním zistila prítomnosť génov rezistencie na plazmide. Získané výsledky potvrdzujú, že je potrebné venovať zvýšenú pozornosť preventívnej kontrole vo výrobných potravinárskych reťazcoch a nie iba konečným výrobkom. Okrem toho, gény rezistencie prítomné na mobilných bunkových elementoch nesú zvýšené riziko šírenia rezistencie.
 


Číslo (signatúra) projektu: APVV-0344-12
Názov projektu APVV (akronym): Charakterizácia bakteriálnych spoločenstiev slovenských vín pomocou molekulárno-biologických metód (Baktvin)
Plánovaná doba riešenia: 10/2013-03/2017
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC-VÚP
Spoluriešiteľské organizácie: Ústav molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): RNDr. Ľubica Piknová, PhD.

Projekt bol zameraný na výskum mikrobiologickej diverzity dvoch typických stredoeurópskych odrôd vína (Frankovka a Veltlín) a tiež ľadového vína (Veltlín). Odoberali sa vzorky z hroznových bobúľ a z troch štádií výroby vína. Použili sa kultivačné metódy klasickej mikrobiológie a súčasne moderné molekulárno-biologické metódy (DGGE, sekvenovanie), čím sa vytvorili podmienky na získanie poznatkov aj o nekultivovateľných mikroorganizmoch. Zistila sa prítomnosť baktérií typických pre vinifikačný proces (baktérie mliečneho a octového kvasenia), ale aj iných netypických druhov mikroorganizmov. Výsledky poukazujú na to, že prítomnosť určitých druhov mikroorganizmov bolo možné zistiť len použitím obidvoch prístupov (kultivačného a nekultivačného). Niektoré mikroorganizmy boli detegované vo vinifikačnom procese po prvýkrát (Amycolatopsis, Hydrogenophilus, Snodgrassella, Telluria, Gilliamella, Lelliottia, Lonsdale quercina). Získané výsledky sú prvé svojho druhu v Slovenskej republike, ba podľa našich poznatkov aj v strednej Európe. Taktiež použitie metód DGGE a sekvenovania prinieslo nové skúsenosti a umožnilo získať výsledky rýchlo a spoľahlivo. Sledovala sa tiež aktivita esteráz a ?-glukozidáz – enzýmov katalyzujúcich reakcie ovplyvňujúce tvorbu chuti vína. Výskum na paneli vybraných druhov baktérií a kvasiniek bol uskutočnený na Slovensku po prvýkrát. Projektový zámer bol nie len splnený, ale aj prekročený. Pôvodne sa totiž nepočítalo s analýzou ľadového vína, čo sa podarilo vďaka získaniu spolupráce s vinohradníkmi ochotnými poskytnúť vzorky.
 


Číslo (signatúra) projektu: APVV-SK-PL-2015-0002
Názov projektu APVV (akronym): Charakterizácia mikrobiálnych spoločenstiev v tradičných fermentovaných potravinách molekulárno-biologickými metódami (MolCons)
Plánovaná doba riešenia: 01/2016-12/2017
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko za SR: NPPC-VÚP
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko za PL: University of Agriculture in Krakow
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ) za SR: RNDr. Tomáš Kuchta, DrSc.
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ) za PL: Dr hab. inż. Paweł Satora

Cieľom a prínosom projektu bola výmena vedeckých informácií, prenos molekulárno-biologických, chromatografických a spektroskopických metód na hodnotenie tradičných slovenských a poľských potravinárskych výrobkov a ich mikroflóry, a tiež spoločný výskum, týkajúci sa Bryndze podhalańskej PDO a mikroflóry vína. Výskumná spolupráca sa realizovala vo forme vzájomných pracovných návštev so samostatným experimentálnym výskumom na jednotlivých pracoviskách v medziobdobí. V prvom roku riešenia sa pracoviská riešiteľov navzájom oboznámili s metodickým a prístrojovým vybavením pracovísk, získali sa vzorky a navrhli experimenty. V druhom roku riešenia sa vykonali a vyhodnotili analýzy a experimenty a pripravili sa publikácie. Vzhľadom na veľmi dobrú kompatibilitu pracovísk bol do budúceho obdobia pripravený spoločný medzinárodný projekt, ktorý poľský partner predložil v rámci výzvy poľskej agentúry. Spoločný výskum v rámci projektu spočíval hlavne v analýze pre slovenské podmienky unikátnych vzoriek Bryndze podhalańskej kombináciou metód s využitím prístrojov slovenského a poľského partnera a v porovnávacom štúdiu mikroorganizmov zo slovenských a poľských vín s využitím prístrojov slovenského a poľského partnera. Dostupnosť analogických vzoriek z oboch krajín a kompatibilných metodických postupov umožnili veľmi efektívny výskum.
 


Číslo (signatúra) projektu: APVV- 14-0843
Názov projektu APVV (akronym): Výskum možnosti pestovania borievky (Juniperus communis L.) na produkciu plodov (Juniperus)
Plánovaná doba riešenia: 07/2015-06/2019
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: Národné lesnícke centrum Zvolen
Spoluriešiteľské organizácie: NPPC-VÚP, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy NPPC, Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva NPPC, Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.
Koordinátor (riešiteľ) za NPPC – VÚP: Ing. Elena Panghyová

Plody borievky obyčajnej (Juniperus communis L.) sú dôležitou a nenahraditeľnou surovinou pre liehovarnícky priemysel. Cieľom projektu je znížiť závislosť liehovarníckeho priemyslu na dovoze borievky a súčasne získať poznatky o kvalite domácich borievok Juniperus communis na výrobu destilátov. V roku 2018 sa hodnotili kvalitatívne parametre (obsah sacharidov, obsah zložiek rozpustných v hexáne, profil organických kyselín a obsah éterických olejov borievok z 30 lokalít zo Slovenska a 4 zahraničné lokality z Bulharska a Rumunska. Z borievok sa vybrali plody s kvantitatívne rozdielnym obsahom éterických olejov a uskutočnili sa extrakčné destilácie fermentovaných plodov. Bola vykonaná analýza extrakčných destilátov. Obsah sacharidov v plodoch borievok sa pohyboval v rozsahu 260-400 g/kg, pričom dominantnými sacharidmi sú glukóza a fruktóza, obsah organických kyselín 2,5-15 g/kg, obsah látok extrahovateľných do hexánu 7-15 g/kg, obsah éterických olejov 0,6-1,7 %: Výťažnosť éterických olejov v extrakčnej destilácii sa pohybovala od 50 do 85% v závislosti od spôsobu vedenia extrakčnej destilácie.


<-- SPÄŤ