English

Vedecké poradenstvo v oblasti bezpečnosti potravín a výživy

Vedecké poradenstvo v oblasti bezpečnosti potravín a výživy

(Návrh odporúčaní FAO/WHO Codexu Alimentarius a členským štátom, Rím/Ženeva, 2006)

Predslov

Svetová organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu (FAO) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predstavujú už od svojho vzniku neutrálne medzinárodnú bázu pre vedecké diskusie v oblasti výživy a bezpečnosti potravín. Informácie vyplývajúce z týchto diskusií sa využívajú v členských štátoch, ako aj v rámci FAO a WHO na podporu rozhodovacích procesov. Odvíjajú sa z nich smernice, odporúčania a normy Codex Alimentarius.

Vedecké poradenstvo FAO/WHO sa uskutočňuje prostredníctvom odborných výborov (známe aj pod názvom "expertné orgány") a iných odborných stretnutí a konzultácií ad hoc na témy:

  • posudzovania bezpečnosti chemikálií v potravinách (prídavné látky, rezíduá veterinárnych liekov, rezíduá pesticídov, kontaminanty, prírodné toxíny),
  • posudzovania bezpečnosti biologických látok v potravinách (mikroorganizmy, huby, parazity, priony),
  • posudzovania praktík a technológií používaných pri výrobe potravín (posudzovanie bezpečnosti biotechnologicky produkovaných potravín),
  • výživy ľudí (probiotiká, nároky ľudí na živiny, fortifikácia potravín).

Osoby pôsobiace v rámci týchto expertných orgánov a konzultácií sú nezávislí odborníci zameraní na celý rad vedeckých oblastí. Sú z rôznych štátov a organizácií, pôsobia však ako vedecké kapacity, nie ako zástupcovia inštitúcie či štátu.

Tento rámcový dokument uvádza princípy, praktiky a postupy uplatňované pri vedeckom poradenstve FAO a WHO prostredníctvom týchto mechanizmov:

  • JECFA - Spoločný výbor odborníkov FAO/WHO na potravinárske prídavné látky (funguje od r. 1956),
  • JMPR - Spoločné stretnutia FAO/WHO o rezíduách pesticídov (fungujú od r. 1963),
  • JEMRA - Spoločné stretnutia odborníkov FAO/WHO na posudzovanie mikrobiologických rizík (funguje od r. 2000),
  •  JMPS - Spoločné stretnutia odborníkov FAO/WHO na špecifikácie pesticídov (funguje od r. 2002),
  • JECN - Spoločný výbor odborníkov FAO/WHO na výživu (funguje od r. 1952),
  • Ad hoc konzultácie a stretnutia odborníkov organizované podľa potreby na riešenie núdzových situácií.

1. Úvod

Vedecké poradenstvo je nevyhnutné pri účinnom plánovaní a realizácii kontroly potravín a výživových programov na medzinárodnej i národnej úrovni. Poskytuje informácie o bezpečnosti potravín a výžive, zohľadňuje vývojové trendy vo výžive a obchode s potravinami a poľnohospodárskymi produktmi. Význam vedeckého poradenstva pre medzinárodný obchod s potravinami bol opätovne potvrdený v Dohode o aplikácii sanitárnych a fytosanitárnych opatrení (SPS) Svetovej zdravotníckej organizácie (WTO), ktorá sa odvoláva na nevyhnutnosť SPS opatrení vychádzajúcich z vedeckého posudzovania rizík.

2. Prehľad o poskytovaní vedeckého poradenstva FAO a WHO

2.1 Úvod

Vedecká rada FAO/WHO je definovaná ako "záver kvalifikovaného vyhodnotenia pri zohľadnení vedeckých dôkazov a neistôt. Môže obsahovať odhad dôsledkov jednej alebo viacerých volieb na základe analýzy dostupných vedeckých poznatkov a vedeckého posúdenia. Mala by zahrnovať explicitné uznanie všetkých neistôt pri danom stave poznatkov alebo adekvátnosť dostupných údajov. V prípade potreby má zahrnovať aj všetky alternatívne interpretácie údajov".

"Rada môže mať rôzne formy - od odpovede na konkrétne otázky alebo vedecké informácie v príslušnej oblasti až po kompletné kvantitatívne posúdenie rizika. V závislosti na stupni neistoty môže mať rada formu zreteľných záverov vzťahujúcich sa na riziko až po odporúčania na získanie dodatočných údajov. Vedecká rada môže byť zohľadnená kedykoľvek v procese analýzy rizika, ako aj následne."

2.2 Vedecké poradenstvo FAO/WHO v medzinárodnom kontexte

Poskytovanie vedeckého poradenstva pri analýze rizík môže poukázať na potrebu ďalšieho výskumu a sústreďovania nových údajov a informácií.

2.3 Produkty vedeckého poradenstva

Výstupy vedeckého poradenstva môžu byť rôzne. Hlavné produkty poradenstva FAO a WHO:

  1. Posudzovanie rizika
    • Pri chemických látkach vedie posudzovanie rizík k definovaniu akceptovateľných denných dávok (ADI) alebo akútnych referenčných dávok (ArfD) a k vypracovaniu najvyšších hladín rezíduí (MRL) veterinárnych liekov a pesticídov a maximálnych limitov (ML) v relevantných komoditách. Poskytuje sa poradenstvo aj o metodike posudzovania expozície na národnej i medzinárodnej úrovni.
    • Riziká súvisiace s patogénmi v potravinách sa posudzujú pri konkrétnych kombináciách patogén - komodita, napr. salmonely vo vajciach a kurčatách.
  2. Smernice a východiskové dokumenty
    o rôznych problémoch bezpečnosti potravín a výživy: analýza rizík. fortifikácia potravín, potravinové alergény, akrylamid, probiotiká, zloženie potravín, stravovanie, výživa a prevencia chronických ochorení, požiadavky človeka na živiny. Konkrétne príklady:
    1. smernica na charakteristiku nebezpečenstva patogénov v potravinách a vode,
    2. smernica na posudzovanie mikrobiologického rizika pri vypracúvaní noriem na bezpečné potraviny,
    3. smernica na posudzovanie bezpečnosti biotechnologicky produkovaných potravín, zahrnujúca aj výživové aspekty.
  3. Metodika posudzovania rizík a medzinárodná harmonizácia
    sa zameriava na podporu, vývoj a harmonizáciu vedecky opodstatnenej metodiky posudzovania rizika. Ide o priebežné aktivity.

2.4 Mechanizmy poskytovania vedeckého poradenstva

FAO a WHO poskytujú vedecké poradenstvo o bezpečnosti potravín a výžive na základe konkrétnych požiadaviek členských štátov, kódexových výborov alebo aj konkrétnych jednotiek FAO a WHO, a to rôznymi mechanizmami - od oficiálne zriadených expertných orgánov s naplánovaným programom práce (napr. JECFA) cez sériu pravidelných stretnutí expertov v danej oblasti (napr. JEMRA) až po ad hoc konzultácie expertov, ktoré sa zaoberajú konkrétnymi problémami. Jednotlivé mechanizmy sa líšia, pracujú však principiálne rovnako. Jednotliví odborníci, ktorých vybrala FAO a WHO, sú členmi týchto orgánov, zúčastňujú sa na rokovaniach a podieľajú sa na vypracúvaní vedeckých rád.

2.4.1  Expertné orgány

Expertné orgány sú oficiálne ustanovené jednotky, ktorých štatút je definovaný v základných textoch FAO a WHO. Považujú sa za vedecké orgány štruktúr FAO a WHO na najvyššej úrovni. Sú to:

  • JECFA - Spoločný výbor odborníkov FAO/WHO na potravinárske prídavné látky, ktorý bol pôvodne zriadený r. 1956 na vyhodnocovanie bezpečnosti potravinárskych prídavných látok. Neskôr rozšíril svoje pôsobenie aj na kontaminanty, prírodné toxíny a rezíduá veterinárnych liekov v potravinách. Na rokovaniach sa schádzajú rôzni odborníci podľa toho, čo je na programe.
  • JMPR - Spoločné stretnutia FAO/WHO o rezíduách pesticídov, orgán fungujúci od r. 1963, zameraný na vyhodnocovanie rezíduí pesticídov v potravinách.
  • JMPS - Spoločné stretnutia odborníkov FAO/WHO na špecifikácie pesticídov - orgán zriadený na základe spoločného memoranda FAO a WHO. Cieľom je vypracúvať špecifikácie pesticídov, ktoré slúžia ako jednotné, univerzálne použiteľné kvalitatívne normy.

2.4.2  Iné stretnutia expertov a ad hoc konzultácie

FAO a WHO môžu zvolávať stretnutia odborníkov a ad hoc konzultácie podľa potreby a možností. Vzťahujú sa na ne rovnaké princípy ako na expertné orgány.

JEMRA funguje od r. 2000 a vyhodnocuje technické údaje a robí technické odporúčania v oblasti mikrobiálnych nebezpečenstiev v potravinách. Zriadenie JEMRA vyplynulo z naliehavej potreby vypracovať nástroje na posudzovanie rizík, ktoré by vyhodnocovali bezpečnosť patogénov v potravinách a vodách.

2.5  Zloženie expertných orgánov FAO/WHO, stretnutia a konzultácie

Zloženie orgánov a účasť na rokovaniach sa líši podľa ich legislatívneho postavenia. Všeobecne sa zúčastňujú:

  • Členovia/odborníci, ktorí sú skúsenými odborníkmi. Zvažujú predmetné problémy, sprehľadňujú dostupné údaje, pripravujú texty ako podklady k diskusii, spisujú príslušné závery, pripravujú a schvaľujú záverečné správy. Môžu v danej funkcii pracovať dlhé roky.
  • Poradcovia FAO a WHO sú externí odborníci, ktorí poskytujú technickú pomoc sekretariátu JECFA a JMPR. Pripravujú dokumenty k rokovaniam, poskytujú technickú pomoc pri rokovaniach a zúčastňujú sa na diskusiách.
  • Predsedovia plenárnych zasadaní a pracovných skupín (podľa potreby), ktorých volia účastníci.
  • Sekretariáty FAO/WHO pozostávajú z odborných zamestnancov FAO a WHO. Zodpovedajú za prípravu, organizáciu a plnenie záverov vyplývajúcich z rokovaní expertov.
  • Hovorcovia sa vyberajú spomedzi expertov na danom zasadnutí.
  • Ďalší účastníci, napr. zástupcovia medzinárodných organizácií, zástupcovia CAC alebo zástupcovia poskytovateľov údajov, sa tiež môžu zúčastňovať na rokovaniach expertných orgánov. Prizývaní sú na základe svojej príslušnosti k organizácii.
  • Vydavatelia a odborníci na komunikáciu môžu tiež byť prizvaní na rokovania, pričom ich úlohou je skvalitňovať dokumentáciu (napr. vydávať tlačové informácie).

Štatút FAO nepredpokladá účasť pozorovateľov.

2.6  Zdroje vedeckého poradenstva

Aktivity sa uskutočňujú z rozpočtových aj mimorozpočtových finančných zdrojov FAO a WHO.

3   Legislatívny rámec a kľúčové princípy poskytovania vedeckého poradenstva

FAO a WHO aktivity sa plánujú a realizujú v súlade s legislatívnym postavením, kľúčovými zásadami a inými pracovnými postupmi.

3.1  Legislatívny rámec

FAO a WHO schválili všeobecné pravidlá a postupy expertných orgánov, výborov a rokovaní, ktoré sú publikované v základných dokumentoch oboch organizácií.

3.2   Kľúčové princípy poskytovania vedeckého poradenstva

Všetky aktivity FAO a WHO, vzťahujúce sa na vedecké poradenstvo, sa vykonávajú v súlade s týmito princípmi:

  • Spoľahlivosť je potreba vedeckej dokonalosti a vzťahuje sa na odborníkov i na samotný proces. V prípade odborníkov ide o príslušnú kompetenciu, postavenie v danej oblasti a dostatočné skúsenosti. Spoľahlivosť procesu znamená schopnosť tvorby názorov a rád, ktoré obstoja pri previerkach, aplikáciu aktuálnych vedeckých poznatkov a napokon vyústenie do záverov.
  • Zodpovednosť sa týka rôznych aspektov zodpovedností a vzťahuje sa na integritu procesu aj na expertov. Účastníci zodpovedajú za to, že svoje názory podporia adekvátnymi citáciami dôveryhodných zdrojov, ako aj za dôslednosť pri interpretácii údajov, dodržiavanie termínov, súlad so schváleným popisom úloh, účinnosť svojich posudzovaní, účelné vynakladanie prostriedkov v rámci procesu, zachovávanie dôvernosti a aktualizáciu vedeckého poradenstva na báze nových poznatkov (preverovanie záverov).
  • Objektivita sa má vzťahovať na expertov aj na rady, ktoré poskytujú. Hoci experti môžu pochádzať z rôznych sektorov vrátane takých, kde pri poskytovaní poradenstva môže dochádzať k potenciálnym konfliktom ich záujmov, poskytnuté stanoviská musia byť nezávislé a založené výlučne na vedeckých základoch. V rovnováhe musia byť názory účastníkov z rôznych pohľadov a treba hľadať vedecky opodstatnený konsenzus. Keď je vedecké poradenstvo výsledkom posúdenia rizika, treba ho adekvátne odčleniť od manažmentu rizika.
  • Poctivosť sa vzťahuje na proces vedeckého poradenstva a vyžaduje si vzájomný rešpekt všetkých účastníkov. Treba zohľadniť aj menšinové názory. Proces musí byť v súlade s morálkou.
  • Transparencia zahrnuje plán a realizáciu mechanizmov, ktoré zabezpečia, že proces, pri ktorom sa formulujú vedecké rady, je iným ľahko zrozumiteľný. Treba rešpektovať oprávnené záujmy a zachovať dôvernosť. Potrebné je explicitne dokumentovať všetky postupy, politiky a praktiky.
  • Zainteresovanosť je potrebná na vyváženosť skupiny. Sú dva aspekty zainteresovanosti: minoritný vedecký názor a rovnováha zručností a expertízy nevyhnutnej na posúdenie. Zainteresovanosť si vyžaduje, aby bola minoritnému vedeckému názoru venovaná úcta a rešpekt. Pri výbere účastníkov treba navyše  venovať pozornosť geografickej a sociálnoekonomickej rovnováhe, nie však natoľko, aby to narušilo vedeckú integritu.  Osobitnú pozornosť treba venovať zvýšenej účasti rozvojových štátov.

4  Manažment aktivít súvisiacich s poskytovaním vedeckého poradenstva

4. 1 Manažment, koordinácia a dohľad v rámci FAO a WHO

Do aktivít súvisiacich s poskytovaním vedeckého poradenstva sú zapojené rôzne články FAO a WHO. V rámci FAO sú to tieto divízie:

  • Divízia výživy a ochrany spotrebiteľa (AGN)
  • Divízia produkcie a zdravia zvierat (AGA)
  • Divízia produkcie a zdravia rastlín (AGP)
  • Divízia rybárstva (FII)

Oddelenia WHO zainteresované do poskytovania vedeckého poradenstva sú:

  • Oddelenie bezpečnosti potravín, zoonóz a alimentárnych chorôb (FOS)
  • Oddelenie výživy pre zdravie a rozvoj (NHD)
  • Oddelenie zdravia obyvateľstva a životného prostredia (PHE)

V rámci FAO  a WHO boli zriadené kontaktné body pre aktivity súvisiace s poskytovaním vedeckého poradenstva, ktoré majú urýchliť internú komunikáciu a koordináciu. Sú aj snahy o zabezpečenie účinnej spolupráce medzi oboma organizáciami pri manažmente aktivít, ktoré sú zamerané na poskytovanie vedeckého poradenstva. Táto spolupráca pomáha zabezpečovať optimálne používanie ľudských a finančných zdrojov, definovanie priorít a identifikáciu nových oblastí práce, harmonizačných postupov a vedeckých prístupov, posilňovať prepojenie medzi posudzovateľmi rizík a manažermi rizík a zabezpečovať transparentný a vysoko kvalitný proces.

4. 1. 1  Koordinácia vedeckého poradenstva FAO a WHO

Koordináciu zabezpečujú pracovníci príslušných oddelení FAO a WHO. Stretávajú sa pravidelne počas zasadnutí CAC a ďalších rokovaní FAO/WHO podľa potreby. Pracovníci zodpovední za koordináciu:

  • dbajú na to, aby poskytovanie vedeckého poradenstva bolo v súlade s princípmi definovanými v tomto rámcovom dokumente;
  • podporujú definovanie priorít vedeckého poradenstva v súlade s kritériami FAO/WHO a kritériami, ktoré odporúča Komisia CA, pričom sa zohľadňujú existujúce zdroje;
  • vykonávajú inventúru prebiehajúcich a navrhovaných aktivít a identifikujú nové oblasti práce;
  • identifikujú nové finančné zdroje;
  • každoročne vyhodnocujú realizované aktivity;
  • pravidelne sprehľadňujú rámec a smernicu na poskytovanie vedeckého poradenstva;
  • harmonizujú postupy a prístupy a
  • predkladajú správy a tvoria odporúčania pre manažment FAO a WHO.

4. 1. 2  Koordinácia s Kódexom a inými zainteresovanými stranami

Aktivity súvisiace s poskytovaním vedeckého poradenstva sa vykonávajú v koordinácii s Komisiou CA, jej výkonným výborom a orgánmi, vládnymi inštitúciami, mimovládnymi organizáciami a inými stakeholdermi (napr. skupinami farmárov, združeniami výrobcov potravín a spotrebiteľov, obchodnými združeniami atď.), aby sa zdroje a expertízy čo najlepšie využili a aby sa zabránilo duplicitám a nezrovnalostiam.

Expertné orgány bežne komunikujú s CAC prostredníctvom sekretariátov a zástupcov FAO/WHO. Členovia Vedeckej poradenskej koordinačnej skupiny FAO/WHO sa zúčastňujú na zasadnutiach CAC, výkonného výboru a iných relevantných pomocných orgánov. Stretávajú sa aj so zástupcami stakeholderov a iných inštitúcií, ktoré sú zainteresované na poskytovaní vedeckého poradenstva ad hoc.

4. 2 Plánovanie práce a definovanie priorít

Požiadavky na vedecké poradenstvo sú dokumentované v aktívnom zozname (http://www.fao.org/ag/agn/proscad/index_en.stm), ktorý sa pravidelne sprehľadňuje, aktualizuje a predkladá na zváženie CAC, jej výkonnému výboru a ostatným relevantným pomocným orgánom.

Priority sa definujú po konzultácii s CCA, jej výkonným výborom, ostatnými pomocnými orgánmi, členskými štátmi a inými relevantnými medzinárodnými organizáciami, aby sa zabezpečilo čo najlepšie využitie daných zdrojov a expertíz. Bežne sa pripravuje ročný program pre všetky expertné orgány (napr. zasadnutia JECFA a JMPR).

Pri definovaní priorít vedeckého poradenstva sa uplatňujú tieto kritériá:

  • relevantnosť z hľadiska strategických cieľov a priorít definovaných v kódexovom strategickom pláne;
  • zreteľná definícia rozsahu pôsobnosti a cieľov požiadavky, ako aj zreteľné uvedenie spôsobu, akým sa má poradenstvo využiť pri práci Kódexu;
  • význam a naliehavosť vypracovania kódexových textov z hľadiska zdravia ľudí a obchodu s potravinami, ako aj potrieb rozvojových krajín a
  • dostupnosť vedeckých informácií a údajov na vykonanie odhadu rizika alebo na poskytnutie vedeckej rady.

5. Komunikácia o vedeckom poradenstve

Vedecké poradenstvo o bezpečnosti potravín a výžive je dokumentované rôznymi formami (napr. monografie, technické správy) a dokumenty sa publikujú prostredníctvom rôznych médií podľa cieľovej skupiny užívateľov.

5. 1  Správy z rokovaní

V správach sa dokumentujú zistenia a závery z rokovaní v rámci vedeckého poradenstva. Správy obsahujú tieto informácie:

  • popis otázky, ktorá sa má riešiť;
  • súhrn najrelevantnejších dostupných údajov a zdrojov;
  • súhrn údajov použitých na zodpovedanie otázky;
  • dôvod, prečo sa niektoré údaje nepoužili;
  • vysvetlenie spoľahlivosti údajov a stanovených predpokladov (a ich vplyvu na neistotu);
  • prípadne: vypovedacia schopnosť hypotézy, na ktorej je poradenstvo založené;
  • súhrn z diskusií;
  • hlavné závery a zistenia;
  • odkaz na akýkoľvek konflikt záujmov;
  • záznam minoritných názorov v prípade, že existujú a
  • zoznam odborníkov, resp. účastníkov.

5. 2  Správy pre tlač

V závislosti od charakteru príslušného poradenstva (napr. súvislosť s významným ovplyvnením bezpečnosti potravín) sa vydávajú správy pre tlač, kde sa prezentuje súhrn záverov a odporúčaní skupiny odborníkov.

skrátený preklad: T. Šinková