English

Zasadnutie CCMAS (2004)

25. zasadnutie Kódexového výboru FAO/WHO pre metódy analýz a vzorkovania

(CC MAS, Budapešť 8.-12. 3 2004)

Na zasadnutí boli zástupcovia 40 štátov a 17 medzinárodných organizácií. Toto zasadnutie bolo výnimočné koordinovaným postupom členských krajín Európskej únie (EÚ) a pristupujúcich krajín, vrátane Slovenska. Prvá porada porada na koordináciu postupu na samotnom zasadnutí v Budapešti sa konala 24/02/2004 v Bruseli. V ranných hodinách pred oficiálnym otvorením rokovania CC MAS bolo ešte jedno spoločné stretnutie, kde sa dohodol spoločný postup k dokumentom, ktoré boli predstavené až na zasadnutí. Prvý raz EÚ ako celok prijala spoločný koordinovaný postup k jednotlivým bodom rokovania CC MAS.

Prvým bodom rokovania sa stali pripomienky iných výborov Codex Alimentarius. K najdôležitejším patrili komentáre na tému odberu vzoriek a používania neistoty merania vo vzťahu k interpretácii výsledkov spolu s faktorom výťažnosti analytických metód. CC MAS už dávnejšie odporúčal používanie faktora výťažnosti tým, že prijal dokument, ktorý na túto tému vypracoval IUPAC. Zjednotenie názorov na využívanie faktora výťažnosti je zatiaľ dosť vzdialené, v každej krajine je rozdielny prístup k tejto problematike. Treba však povedať, že ani na úrovni EÚ nie je jednota. V tejto oblasti je potrebná ešte ďalšia diskusia na dosiahnutie dohody. V súčasnosti CC MAS nie je schopný poskytnúť jednoznačnú interpretáciu.

Ďalším bodom programu bol dlho požadovaný dokument venovaný problematike odberu vzoriek. Na jeho príprave sa pracuje už 17 rokov. Predstavitelia Francúzska napokon predložili návrh dokumentu, ktorého obsahom sú všeobecné zásady odberu vzoriek. Vzhľadom na dohodu členov EÚ, aby sa členské krajiny zdržali kritických komentárov, bol dokument vcelku hladko prijatý. V kuloároch sa však stále kritizovala značná komplikovanosť tohto dokumentu. Pri vypracovaní postupov na odber vzoriek je nevyhnutné vychádzať zo štatistických modelov. Spracovanie takýchto modelov vyžaduje adekvátny matematický aparát. To je práve príčinou, prečo dokument pôsobí zložito. Dá sa povedať, že väčšie zjednodušenie tohto dokumentu už by nebolo možné. Táto oblasť je zložitá vo svojej podstate, preto je aj v rámci ISO veľké množstvo samotných postupov na odber vzoriek pre jednotlivé konkrétne prípady. Dokument bol úspešne posunutý do záverečného stupňa schvaľovania.

Pracovný návrh odporúčaní na aplikáciu neistôt meraní sa stretol s pochopením. Všeobecne sa prijalo odporúčanie uvádzať hodnotu neistoty merania. V tejto súvislosti bol otvorený ďalší problém, ktorý sa týka problematiky interpretácie výsledkov merania vo vzťahu k limitu a hodnote neistoty merania. Táto téma bude predmetom rokovaní na ďalších zasadnutiach CC MAS oddelene od samotnej koncepcie neistôt merania. Problém je v tom, že k tejto problematike nie je jednotný prístup. O probléme sme už informovali a venovali sme sa mu aj na medzinárodnej konferencii v r. 1998. Na pracovnom stretnutí v Bratislave (2000) predstavitelia akreditovaných laboratórií aktívnych v oblasti analýzy potravín sa dohodli, že prijímajú koncepciu severoeurópskych krajín, združených v ich komisii pri interpretácii výsledkov merania. Na tomto zasadnutí CC MAS sa skôr presadzoval názor, že dávka potravín by sa mala považovať za nevyhovujúci legislatívny (alebo dohodnutý) limit len v tom prípade, ak nameraná hodnota spolu s neistotou sú nad limitom. To znamená, že celý interval 95 % pravdepodobnosti hodnoty obsahu stanoveného analytu musí byť nad limitom. Ak v budúcnosti dôjde k dohode v tomto bode, pre slovenské laboratóriá nebude žiaden problém toto v plnej miere akceptovať.

Diskusia k návrhu na hodnotenie prijateľnosti analytických metód pre ciele Codexu Alimentarius bola formálnou záležitosťou orientovanou na relatívne malé zmeny v texte. Jednalo sa skôr o editoriálne zmeny, nie o vecné pripomienky. Treba povedať, že tento postup sa už dlhšiu dobu akceptuje v oblasti analýzy potravín, nakoľko príprava vhodných úradných metód je časovo náročná (validačný proces vyžaduje spoluprácu viacerých laboratórií, je ekonomicky náročný a vyžaduje dlhší čas). Výhodou je, že dochádza k určitej inštitucionalizácii procesu. Využíva sa predovšetkým v oblasti stanovenia rezíduí pesticídov a veterinárnych liečiv, čo sú dynamicky sa rozvíjajúce smery. Každý rok sa totiž objavuje na trhu množstvo nových pesticídov a veterinárnych liečiv. Tomuto tempu jednoducho nemôže stačiť systém, ktorý požaduje striktné používanie validovaných metód. Treba spomenúť systém multireziduálnej metódy stanovenia pesticídov, ktorý z pohľadu metrologických parametrov spracovala Medzinárodná agentúra pre atómovú ene rgiu (IAEA) v spolupráci s FAO. Tu je definovaný systém, kedy aj stanovenie nového pesticídu možno považovať za validované, ak dodržíme určité predpísané kroky. Tieto postupy sú už aj predmetom Slovenských technických noriem a sú dostupné v slovenskom jazyku. Treba však dodať, že nie všetky nové pesticídy, ktoré prichádzajú na trh, je možné stanoviť v rámci koncepcie multireziduálnej analýzy pesticídov. Koncepcia hodnotenia a výberu metód analýzy pre Codex Alimentarius našla podporu aj u predstaviteľov USA, nakoľko Food and Drug Administration (FDA) využíva miltireziduálnu analýzu pesticídov na princípe extrakcie na tuhej fáze na rozdiel od koncepcie, ktorú navrhla IAEA. Tá je založená na gélovej permeačnej chromatografii. Diskutovaná problematika tak vytvára rámec pre legálne použitie oboch týchto prístupov. Prístup FDA je ekonomicky menej náročný, na druhej strane IAEA postup je predmetom Európskej normalizácie CEN.

Uvedená téma bola spojená s dalším bodom, a to posúdením princípu vhodnosti pri hodnotení analytických postupov. Je evidentné, že ide o veľmi blízke témy. Je to vlastne detailnejšie spracovanie (podrobné definovanie parametrov) a nevyhnutné odporúčanie, keď chceme správne postupovať pri hodnotení analytických metód na účely Codexu Alimentarius.

S touto tematikou úzko súvisel aj bod venovaný problematike riešenia sporov medzi laboratóriami. Návrh mali spracovať a predložiť predstavitelia Francúzska. Tí sa ospravedlnili a žiaden návrh nepredložili, čo bolo dosť prekvapujúce, pretože dokument s touto tématikou už raz predložili na zasadnutie CC MAS a vtedy bol veľmi kladne hodnotený. Podľa nášho názoru skutočne pekne popisoval postup pri riešení sporov medzi laboratóriami, preto sme ho podrobne už dávnejšie predstavili v "Trendoch v potravinárstve" ako aj na iných vedeckých konferenciách a pracovných stretnutiach na Slovensku.

K bodu venovanému terminológii sa venovala pomerne široká diskusia, na základe ktorej sa prijalo kompromisné riešenie pre budúcnosť. Predstavitelia profesných mimovládnych organizácii boli požiadaní o predloženie návrhu na túto tému. V podstate je to nevyhnutná cesta, lebo IUPAC, AOAC, ISO a ďalšie inštitúcie nie sú pri definovaní pojmov zjednotené.

Z oblasti prijatia a hodnotenia konkrétnych analytických metód na kódexové účely chcem spomenúť dve nosné témy. Jedna sa týkala oblasti ovocných štiav a nektárov, a to predovšetkým oblasti falšovania týchto produktov. Na schválenie bol predložený celý súbor analytických postupov, na základe ktorých je možné robiť závery o falšovaní ovocných štiav a nektárov. Jedná o dobre známe metódy. Vieme, že práve naši producenti ovocných štiav a nektárov pristúpili od apríla 2004 k dohode o určitej samokontrole výrobcov týchto komodít. Tieto postupy sa tak stávajú záväznými aj pre štátne kontrolné inštitúcie. Otvorenou zostáva problematika definovania limitov (rozsahov koncentrácií, v ktorých by sa mala pohybovať hodnota sledovaných parametrov, dôležitých pri posudzovaní falšovania). Tento problém musí vyriešiť Kódexový výbor pre ovocie a zeleninu.

Významným bodom rokovania bol návrh metódy na stanovenie gliadínových bielkovín. Toto je veľmi dôležitá oblasť, lebo počet celiatikov je pomerne veľký. Na diskusii sa zúčastnili aj predstavitelia Združenia pacientov postihnutých týmto onemocnením. Problém je vo vhodnej metóde. Súčasne odporúčaná je metóda AOAC, ktorá má však veľmi vysokú úroveň detekcie – rádovo stovky mg/kg. Španielski odborníci navrhli metódu, ktorej detekčný limit je výrazne nižší, a to radovo jednotky mg/kg. Preto je táto metóda vhodnejšia. Princíp je zhodný s metódou AOAC – využíva ELISA súpravu. Nová metóda má však niektoré zásadné nedostatky z pohľadu všeobecného používania. Výrazné zlepšenie detekčného limitu je založené na použití novej zmesi protilátok – koktail - ktorá je však predmetom ešte neukončeného patentového konania. Vzhľadom na vysokú závažnosť problematiky sa prijalo kompromisné riešenie. CC MAS nezamietla navrhovanú metódu, ale požiadala jej autorov aby v spolupráci s Ústavom pre referenčné materiály zo Spojeného vý skumného centra Európskej komisie pripravili podklady pre úspešné používanie novej metódy. Je nevyhnutné pripraviť vhodné referenčné materiály matricového typu a dokumentovať vhodnosť metódy vrátene požadovaných metrologických parametrov.

Dokument týkajúci sa analýzy geneticky modifikovaných organizmov bol hodnotený pozitívne. Jeho obsahom neboli konkrétne analytické postupy, ale skôr definícia pojmov a základné rámce postupov detekcie. Ide o prudko sa rozvíjajúcu oblasť, takže je priskoro definovať konkrétne analytické postupy. Mohlo by to byť aj na úkor dynamiky procesu v tejto oblasti. Konkrétne postupy stanovenia vybraných druhov génov vnesených do genómu iných organizmov sú predmetom Európskej normalizácie. Garantom pre Európu je referenčné komunitárne laboratórium v Spojenom výskumnom centre Európskej komisie v Ispre, Taliansko.

Na zasadnutí mimovládnych agentúr, ktoré sa už tradične koná v piatok pred samotným zasadnutím CC MAS, sa diskutovalo hlavne o témach dostupnosti textov analytických metód. Bola tlmočená všeobecná podpora vydaniu CD s textami týchto metód. Problém bude asi s realizáciou, nakoľko všetky mimovládne organizácie (AOAC, ISO, ICUMSA a ďalšie) sú neziskové združenia a práve predaj textov ich analytických postupov je významným zdrojom príjmu. Snáď v budúcnosti nájdu cestu vzájomného finančného zdieľania na takomto type CD s analytickými metódami.

Ľ. Daško


<-- SPÄŤ