English

Vláknina v potravinách

VÝSKUMNÝ ÚSTAV POTRAVINÁRSKY BRATISLAVA

Autorský kolektív:
    Ing. Eva Kováčiková
    Ing. Alexandra Vojtaššáková
    Ing. Jana Mosnáčková
    Ing. Janka Pastorová
    Ing. Kristína Holčíková, CSc.
    prom. chem. Eva Simonová
    Mgr. Martina Košická

Rukopis posúdili:
    MUDr. Katarína Babinská, PhD.
    Ing. Darina Petríková, CSc.

PREDHOVOR

Zdravotný stav obyvateľov Slovenskej republiky sa síce mierne zlepšuje, ale v porovnaní s inými vyspelými krajinami je stále nepriaznivý. Neinfekčné ochorenia, ako sú kardiovaskulárne choroby, diabetes, obezita, onkologické a mozgovo-cievne ochorenia, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu a i., sú stále častejšie zodpovedné za predčasné úmrtia. Mnohé z uvedených chorôb sa navzájom prekrývajú. Chorobnosť a úmrtnosť na spomenuté ochorenia sa stále viac posúva smerom k nižším vekovým skupinám. Každý desiaty občan vo veku od 25 do 65 rokov trpí na artériovú hypertenziu, asi 32 % populácie má nadmernú hmotnosť. Zvýšená hladina cholesterolu sa vyskytuje u 13 % obyvateľov a diabetes u 3 – 4 % populácie. Naďalej rastie riziko vrodených chorôb a počet rizikových tehotenstiev. Ťažkosti s trávením má takmer každý druhý človek, strach z rakoviny obchádza každého z nás, ale málokto si uvedomuje, že príčina je hoci aj v konzumácii bieleho chleba a pečiva. Symbolmi blahobytu (mäso, biely chlieb, lúpaná ryža a pod.) sme sa na rozdiel od tradičnej slovenskej kuchyne bohatej na konzumáciu kapusty, strukovín a celozrnných obilnín pripravili o látku nevyhnutnú na dobré fungovanie čriev – vlákninu.
Aby mohol človek regulovať vlastnú výživu a meniť svoje stravovacie návyky, musí mať základné informácie o výžive a zložení potravín. K tomu má pomôcť aj predkladaná príručka o potravinovej vláknine. Príručka je zostavená tak, aby širokej laickej verejnosti boli prístupné nielen informácie o obsahu potravinovej vlákniny v jednotlivých potravinách, ale zároveň aby si každý mohol osvojiť poznatky o význame tejto potravinovej zložky vo výžive.
Vydanie tejto príručky je realizačným výstupom projektu Národného programu podpory zdravia, ktorý rieši pracovný tím Potravinovej banky dát (PBD) vo Výskumnom ústave potravinárskom (VÚP). V tejto edícii VÚP už vydal 2 brožúrky: „Cholesterol v potravinách“ (1995) a „Selén v potravinách“ (2003; plná verzia je uverejnená i na internetovej stránke www.vup.sk).
Príručka je nepredajná, záujemcovia si ju môžu vyzdvihnúť na Výskumnom ústave potravinárskom. Plná verzia je tiež dostupná na internetovej stránke www.vup.sk.

Doc. Ing. Milan Kováč, CSc.             
riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho

OBSAH

Úvod
Definícia a charakteristika vlákniny
Štruktúra vlákniny
Stanovenie vlákniny
Fyziologické účinky vlákniny
Nepriaznivé účinky vlákniny
Odporúčaný denný príjem vlákniny
Potraviny obohatené vlákninou a výživové doplnky
Tabuľková časť
Literatúra

 

 

Úvod

Jednou z príčin nepriaznivého zdravotného stavu našich obyvateľov je nesprávna výživa. Nesprávnej výžive sa pripisuje 30 až 70-percentný podiel na vzniku civilizačných ochorení. Na základe analýzy zdravotného stavu obyvateľov SR a odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) schválila Vláda Slovenskej republiky v roku 1999 Program ozdravenia výživy obyvateľstva Slovenskej republiky. Hlavným cieľom programu je zlepšiť zdravotný stav obyvateľov a prispieť k lepšej prevencii civilizačných ochorení, zameranej hlavne na zmenu stravovacích návykov, zmenu postoja ľudí k vlastnému zdraviu, cielenú najmä na mladú generáciu, na zlepšenie štruktúry stravy v spoločných stravovacích zariadeniach, ako aj priamo v rodine.
Potravinová vláknina sa stala „populárnou“ na prelome 60-tych a 70-tych rokov, keď sa začal dávať do súvisu výskyt mnohých závažných ochorení s nedostatkom vlákniny v potrave. Dospelo sa k tomu na základe porovnania zhoršeného zdravotného stavu obyvateľov vyspelých krajín (u ktorých prevládala potrava s nižším obsahom vlákniny), v porovnaní s rozvojovými krajinami (s nižším výskytom niektorých civilizačných ochorení, ale stravou bohatou na vlákninu). Záujem o problematiku vlákniny pokračoval. Rozšíril sa takmer po celom svete a pretrváva do dnešných dní. Potravinová vláknina získala dôležité miesto medzi zložkami potravín, ktoré podporujú zdravie. Jej význam vo výžive človeka je aj v súčasnosti často diskutovanou témou a spočíva predovšetkým v jej ochrannej funkcii. Zohráva úlohu v prevencii a liečbe niektorých civilizačných chorôb: napr. obezity, chronickej zápchy, cukrovke II. typu, divertikulóze (vydutine) hrubého čreva, resp. zápalu slepého čreva a rakoviny hrubého čreva. Jej nedostatočný príjem sa podieľa na vzniku nielen radu chorobných stavov hlavne tráviaceho ústrojenstva, ale i ischemickej choroby srdca.
Predkladanú publikáciu sme spracovali so zámerom zhrnúť dostupné a dôležité informácie o potravinovej vláknine a jej význame pre zdravie človeka.
Brožúrka je určená predovšetkým bežným čitateľom, ktorí nemajú dostatočný prístup k odborným informačným zdrojom (internet, odborné časopisy, a pod.).

  • V textovej časti sa okrajovo venujeme teoretickým literárnym poznatkom o vláknine.
  • V tabuľkovej časti sú uvádzané hodnoty potravinovej vlákniny v rôznych potravinách, aby si čitateľ sám, v snahe zvýšiť prísun potravinovej vlákniny do organizmu vybral komodity a druhy potravín, ktoré sú pre neho najprijateľnejšie a najdostupnejšie.

Definícia a charakteristika vlákniny

Pojmom vláknina sa tradične označovala tá časť potravy, ktorá je odolná (rezistentná) voči hydrolýze tráviacimi šťavami človeka. Najčastejšie sa pod pojem vláknina zaraďovali celulóza a lignín, ktoré spolu vytvárajú skupinu nazývanú „hrubá vláknina“, anglicky „crude fibre“. Ak k tejto skupine pridáme hemicelulózy a pektíny, tejto rozsiahlejšej skupine látok hovoríme „potravinová vláknina“, anglicky „dietary fibre“. Pod názvom vláknina sa skrývajú i iné, viac či menej známe zložky potravy, ako sú o. i. rastlinné gumy a slizy. Sú to všetko zložené cukry.
Definovať potravinovú vlákninu sa v minulosti pokúšali viaceré svetové kapacity. Prístup odborníkov k tejto problematike závisel od ich vedeckého zamerania; iný pohľad mali fyziológovia výživy, iný vedci zaoberajúci sa štruktúrou potravín, iný analytickí chemici.
Dnes sú odborné kruhy rozdelené do dvoch hlavných skupín:

  • jedna skupina vedcov prijala definíciu potravinovej vlákniny tak, ako ju sformuloval v roku 1986 Trowell: „Vláknina v potravinách predstavuje súhrn polysacharidov a lignínu nedegradovateľný endogénnymi enzýmami v hornej časti tráviaceho traktu človeka“. Do tejto skupiny patria predovšetkým odborníci z USA, Kanady, Austrálie, Japonska, Švajčiarska, Nemecka a severských európskych štátov,
  • druhá skupina sa pozerá na potravinovú vlákninu ako na „súhrn neškrobových polysacharidov zo stien rastlinných buniek“, túto skupinu reprezentujú anglickí vedci, z ktorých je najznámejší Englyst.

V roku 1998 komisia American Association of Cereal Chemists (AACC), po rozsiahlej odbornej diskusii navrhla a schválila novú definíciu vlákniny zahrňujúcu i jej priaznivé účinky: „Vlákninu potravy tvoria jedlé časti rastlín alebo analogické sacharidy, ktoré sú odolné voči tráveniu a absorpcii v ľudskom tenkom čreve a sú úplne alebo čiastočne fermentované v hrubom čreve. Vláknina potravy zahrňuje polysacharidy, oligosacharidy, lignín a pridružené rastlinné zložky. Vláknina potravy vykazuje prospešné fyziologické účinky: laxatívne, a / alebo znižujúce hladinu cholesterolu v krvi, a / alebo znižujúce hladinu glukózy v krvi.“
Zložky potravinovej vlákniny boli definované nasledovne:

  1. neškrobové polysacharidy a rezistentné oligosacharidy
    1. celulóza
    2. hemicelulóza
          arabinoxylany
          arabinogalaktany
    3. polyfruktózany
          inulín
          oligofruktózany
    4. galaktooligosacharidy
    5. gumy
    6. slizy
    7. pektíny
       
  2. analogické sacharidy
    1. nestráviteľné dextríny
          rezistentné maltodextríny (z kukurice a iných zdrojov)
          rezistentné dextríny zemiakov
    2. syntetické zlúčeniny na báze sacharidov
          polydextróza
          metylcelulóza
          hydroxypropylmetylcelulóza
          nestráviteľný (rezistentný) škrob
       
  3. lignín
  4. zložky sprevádzajúce komplexy neškrobových polysacharidov a lignínu v rastlinách
    1. vosky
    2. fytáty
    3. kutín
    4. saponíny
    5. suberín
    6. taníny

Podľa Vestníka Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 14 zo dňa 15. júla 2002 je „potravinová vláknina“ časť potravín rastlinného pôvodu, ktorá sa nestrávi endogénnymi enzýmami ľudského organizmu a tvoria ju predovšetkým neškrobové polysacharidy (napr. celulóza, hemicelulóza, pektínové látky, ß-glukány, rastlinné gumy) a lignín.

Štruktúra vlákniny

Strava je plnohodnotná vtedy, ak obsahuje v primeranom množstve základné a doplnkové, výživné a aromatické látky. Medzi základné živiny patria bielkoviny (proteíny), tuky (lipidy) a cukry (sacharidy). Sacharidy sú najvýznamnejšou energetickou zložkou väčšiny rastlinných potravín, ako sú ovocie, zelenina, zemiaky, strukoviny, výrobky z obilnín, ryža a i. Potravinová vláknina patrí medzi sacharidy, v závislosti od štruktúry poskytuje veľmi malé množstvo energie (cca 2 kcal/g, t. j. 8 kJ/g). Sacharidy plnia v ľudskom organizme rôzne funkcie:

  • využívajú sa ako zdroj energie a preto sa radia k základným živinám,
  • sú základné stavebné jednotky mnohých buniek, chránia bunky pred pôsobením vonkajších vplyvov,
  • sú biologicky aktívne látky alebo sú zložkami biologicky aktívnych látok

Sacharidy delíme na:

  • monosacharidy (jednoduché cukry zložené z jednej cukornej jednotky) napr. glukóza, fruktóza, arabinóza, xylóza a i.,
  • oligosacharidy (zložené z dvoch až desiatich rovnakých alebo rôznych monosacharidov) napr. sacharóza, laktóza, maltóza, trehalóza a i.,
  • polysacharidy (sú zložené z viac ako desiatich rovnakých alebo rôznych monosacharidov, napr. škrob, inulín, xylan a ďalšie).

Medzi sacharidy patria i iné látky, ako sú napr. organické kyseliny, heteroglykozidy, peptidy, prírodné farbivá, triesloviny a i. Z nutričného hľadiska sa polysacharidy delia na:

  • využiteľné – rastlinný škrob, živočíšny glykogén,
  • nevyužiteľné – celulóza, hemicelulózy a pektín, ďalej sem patria polysacharidy využívané ako aditívne látky (polysacharidy morských rias, mikrobiálne polysacharidy, rastlinné gumy a slizy, modifikované polysacharidy) a lignín.

Súhrnne sa nevyužiteľné polysacharidy nazývajú všeobecne rozšíreným názvom potravinová vláknina, alebo vláknina potravy (dietary fibre). Obsah vlákniny v ovocí, zelenine, strukovinách, orechoch, bylinkách a v korení uvádzame v tabuľkovej časti.
Potravinová vláknina v potravinách a potravinárskych výrobkoch zahŕňa celulózu, hemicelulózy, lignín, pektínové látky, hydrokoloidy (gumy a slizy), rezistentný škrob a rezistentné oligosacharidy.
Celulóza je v prírode najrozšírenejšia organická zlúčenina. Je základnou stavebnou zložkou bunkových stien vyšších rastlín a je nestráviteľná enzýmami tráviaceho traktu ľudí.
Hemicelulózy sú necelulózové polysacharidy bunkových stien rastlín prítomné v rozpustnej a nerozpustnej forme. Obidve formy sú súčasťou potravinovej vlákniny.
Lignín nepatrí medzi sacharidy. Je to polymér fenylpropanových jednotiek a patrí k štruktúrnym materiálom stien rastlinných buniek
Pektínové látky sú hlavnou zložkou rozpustnej vlákniny. Nachádzajú sa hlavne v ovocí, predovšetkým v jablkách. Významnou mierou sa podieľajú na znižovaní cholesterolu v krvi.
Termínom hydrokoloidy (gumy a slizy) sa označujú proteíny a polysacharidy, ktoré ovplyvňujú textúru potravín. Majú želatinujúce, rôsolovacie, emulgačné a stabilizačné vlastnosti.
Rezistentný škrob je definovaný ako suma škrobu a medziproduktov, ktoré vzniknú rozkladom škrobu v tenkom čreve. Sú to škroby, ktoré sú čiastočne alebo úplne nestráviteľné pre hostiteľské enzýmy a zaraďujú sa tak medzi nevyužiteľné polysacharidy, ktoré tvoria vlákninu.
Podľa rozpustnosti vo vode sa potravinová vláknina delí na rozpustnú a nerozpustnú. Ako nerozpustná vláknina sa okrem celulózy, časti hemicelulóz a rezistentného škrobu označuje aj lignín, ktorý nepatrí medzi sacharidy. Nerozpustná vláknina znižuje vstrebávanie rôznych látok z čreva, a tým pravdepodobne v mnohých prípadoch znižuje riziko prívodu nežiaducich látok do organizmu.
Hlavnou zložkou rozpustnej vlákniny je pektín. K rozpustnej vláknine sa ďalej radí malé množstvo hemicelulóz, rastlinné slizy, polysacharidy morských rias, modifikované škroby a celulózy.
Aj iné látky patriace medzi sacharidy sa v čreve nevstrebávajú a predsa nepatria medzi látky, ktoré sú označované ako vláknina. Sú to oligosacharidy, ktoré sa nachádzajú hlavne v strukovinách.

Schéma 1 názorne zobrazuje zloženie potravinovej vlákniny:

* patrí do skupiny fenolov

Stanovenie vlákniny

Súčasne s vývojom poznatkov o zložkách a účinkoch potravinovej vlákniny sa vyvíjajú i analytické metódy jej stanovenia. Ideálna metóda, ktorá by vyhovovala definícii vlákniny potravy, poskytovala komplexné kvantitatívne i kvalitatívne výsledky a zároveň bola rýchla, lacná a jednoduchá, neexistuje.
Metódy stanovenia vlákniny rozdeľujeme do troch väčších skupín:

  1. neenzymaticko-gravimetrické,
  2. enzymaticko-gravimetrické,
  3. enzymaticko-chemické, ktoré zahrňujú
    1. enzymaticko-kolorimetrické
    2. enzymaticko-chromatografické (GLC/HPLC)

U väčšiny potravín staršia neenzymaticko-gravimetrická metóda nezachytávala značnú časť potravinovej vlákniny. Stanovovala sa ňou hrubá vláknina, ktorú tvorí celulóza, a lignín; a hemicelulózy.
Enzymaticko-gravimetrická metóda bola vyvinutá v 80-tych rokoch. Touto metódou sa stanovovala suma rozpustných a nerozpustných polysacharidov a lignínu a táto suma bola považovaná za celkovú potravinovú vlákninu.
Enzymaticko-chemickými metódami sa škrob stanovuje enzymaticky a cukry sú analyzované kolorimetricky, alebo plynovou (GLC) či vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou (HPLC).

Stanovenie množstva vlákniny v potravinách v SR je určené Prílohou č. 2 k Výnosu MPSR z 24. júna 2002 č. 1519/2002-100, ktorým sa ustanovuje rozsah výživového tvrdenia, spôsob uvádzania výživovej hodnoty potravín a spôsob jej výpočtu. Množstvo vlákniny v potravinách rastlinného pôvodu sa na účely tohto výnosu stanoví ako celková vláknina potravy (total dietary fibre – TDF) enzymaticko-gravimetrickou metódou, ktorá je v súlade s oficiálnou metódou AOAC (Official Methods of Analysis of AAC International). Celkovú vlákninu potravy enzymaticko-gravimetrickou metódou podľa tejto prílohy možno stanoviť aj prístrojovou metódou STN 560031: „Poľnohospodárske a potravinárske výrobky. Stanovenie potravinovej vlákniny.“
Pretože namerané hodnoty potravinovej vlákniny sú do istej miery závislé od metódy stanovenia, je dôležité uvádzať použitú metódu, ako aj definíciu vlákniny. Metódy bývajú väčšinou označované menom autora (napr. Englystova, Southgatova a pod.).

Fyziologické účinky vlákniny

Význam potravinovej vlákniny pre ľudský organizmus spočíva predovšetkým v jej ochrannej funkcii pred civilizačnými chorobami. V čom táto ochrana spočíva?
Pod potravinovou vlákninou rozumieme skupinu štrukturálne príbuzných zlúčenín rastlinného pôvodu, ktoré majú niektoré spoločné vlastnosti, k nim patrí:

  • odolnosť voči hydrolýze tráviacimi enzýmami,
  • schopnosť prechádzať do hrubého čreva v nezmenenej forme,
  • schopnosť ovplyvňovať niektoré gastrointestinálne funkcie.

Ako sme v úvode spomenuli, zdravotný význam potravinovej vlákniny bol zaznamenaný v 70-tych rokoch minulého storočia na základe porovnania zhoršeného zdravotného stavu obyvateľov vyspelých krajín s obyvateľmi rozvojových krajín, u ktorých prevládala potrava s vyšším obsahom potravinovej vlákniny. Išlo o výskyt niektorých civilizačných ochorení, ako je obezita, cukrovka, chronická zápcha, rakovina, ischemická choroba srdca a i.
Podľa súčasných poznatkov potravinová vláknina, hlavne jej rozpustné zložky, pri prechode tráviacim traktom napučiavajú. Vzniknutá rôsolovitá hmota má vysokú schopnosť viazať vodu. Vzniká pocit nasýtenia a potrava tiež ľahšie prechádza tráviacim traktom. Rozpustné zložky potravinovej vlákniny (guaránová guma, pektín, ß-glukány, oligofruktózany) môžu viazať mastné kyseliny, žlčové kyseliny a steroly a tým znižovať ich vstrebávanie a následne tvorbu LDL cholesterolu.
Vplyv potravinovej vlákniny na hladinu cholesterolu v krvi sa naďalej intenzívne študuje. Výsledky doterajších štúdií potvrdili priaznivý vplyv niektorých látok potravinovej vlákniny na hladinu cholesterolu, ale nepreukázali výrazný vplyv. Ide najmä o pektín (ovocie a zelenina), vlákninu strukovín a ovsených produktov. Celkovo treba uviesť, že účinok sa dosiahne až po dennej konzumácii veľkého množstva potravinovej vlákniny.
Vláknina spomaľuje vstrebávanie cukru do krvi. Časť vlákniny (hemicelulózy, pektín, inulín) je fermentovaná mikroorganizmami hrubého čreva za vzniku mastných kyselín s krátkym uhlíkovým reťazcom. Tieto sú zdrojom energie pre bunky črevnej sliznice. Vláknina môže znížiť i riziko vzniku žlčových kameňov a nádorov hrubého čreva. Fermentované zložky potravinovej vlákniny zvyšujú mikrobiálnu hmotu v hrubom čreve, čo napomáha zosilniť sťahy jeho stien. Menia jeho mikroflóru v prospech bifidogénnych baktérií, ktoré priaznivo ovplyvňujú imunitu organizmu a potláčajú vznikajúce problémy po užívaní antibiotík.
Potraviny s vyšším obsahom potravinovej vlákniny mávajú často nižší obsah tuku a energie. Potravinová vláknina sa tiež považuje za prebiotikum, pretože tvorí časť živnej pôdy pre probiotické mikroorganizmy.

Potravinová vláknina nie je stavebnou látkou, poskytuje veľmi malé množstvo energie, napriek tomu má mnohé priaznivé účinky na ľudský organizmus, hlavne:

  • urýchľuje prechod trávenej potravy, takže stena čreva je kratšie vystavená pôsobeniu prípadných škodlivých zložiek potravy a splodín látkovej premeny (zriedkavejší výskyt zhubných nádorov hrubého čreva, prsníka, prostaty),
  • znižuje hladinu cholesterolu v krvi, jedného z hlavných rizikových faktorov srdcovo- cievnych chorôb,
  • pomáha bojovať proti obezite, má využitie pri redukčných diétach, viaže vodu, tým sa jej objem zväčšuje a vyvoláva pocit sýtosti,
  • pomáha diabetikom udržať si stabilnejšie hladiny cukru,
  • je účinným prostriedkom pre ľudí trpiacich na zápchu a hemoroidy, ale aj žlčníkové ťažkosti,
  • znižuje riziko vstrebávania rôznych látok z čreva a tým môže v mnohých prípadoch znižovať riziko prívodu nežiaducich látok. Na druhej strane však musíme s týmto javom počítať i pri vstrebávaní látok pre organizmus dôležitých.

Nepriaznivé účinky vlákniny

Nadmerný príjem potravinovej vlákniny môže mať aj nepriaznivé účinky. Rastlinné potraviny bohaté na vlákninu zväčša obsahujú aj látky, ktoré znižujú resorpciu niektorých minerálií a to makro -, i mikroprvkov. Hoci v civilizovaných krajinách je táto otázka len okrajová, mohlo by sa stať, že pri umelo zvyšovanej hladine potravinovej vlákniny v strave, by sa teoreticky objavil klinický deficit týchto zložiek.
Preto ľudia, ktorí konzumujú najmä rastlinnú stravu, by mali venovať pozornosť dostatočnému príjmu minerálnych látok, najmä železa, zinku, horčíka, vápnika a i.
Strava s vysokým obsahom vlákniny u niektorých jedincov môže tiež spôsobiť nafukovanie, bolesti brucha a hnačky. Tieto ťažkosti bývajú väčšinou prechodné a objavujú sa na začiatku diéty s vyšším obsahom vlákniny. Postupne ustupujú.
Za rizikový sa považuje príjem vlákniny vyšší ako 60 g/deň. Odporúčaný pomer rozpustnej a nerozpustnej vlákniny je 3 : 1.
Nepriaznivý účinok stravy bohatej na vlákninu je možné predpokladať hlavne u starších ľudí, ktorých príjem minerálnych látok je nízky a tiež u malých detí.
Treba si uvedomiť, že choroby, ktoré sa dávajú do súvislosti s potravinovou vlákninou sú zavinené celým radom faktorov, známych aj neznámych. Nedostatok potravinovej vlákniny je len jedným z nich. Aj to je však dôvod na jej primerané konzumovanie. Je dokázané, že zmenou stravovacích návykov a zvýšením fyzickej aktivity je možné mnohým civilizačným chorobám predchádzať. Potraviny, v ktorých je prítomná vláknina však ani neliečia, ani nezabraňujú vzniku ochorení.

Odporúčaný denný príjem vlákniny

Potravinová vláknina je prirodzenou zložkou rastlinnej potravy. Hlavným zdrojom vo vode nerozpustnej vlákniny sú najmä obilniny, celozrnné pekárske výrobky – chlieb, pečivo, cestoviny, ovsené vločky a i. Nerozpustná vláknina je obsiahnutá i v šupách jabĺk, hrušiek, hrozna, zemiakov a pod.
Zdrojom vo vode rozpustnej vlákniny je ovocie a zelenina. Nájdeme ju v citrusových plodoch, banánoch, jablkách, hruškách, ríbezliach, šípkach, kôpri, mrkve, kapuste a i. V podobe gumy sa vyskytuje vo fazuli a v bôbe, ako aj v ovse a v jačmeni. Slizy sa nachádzajú v semenách ľanu, chaluhách, morských riasach a hubách, vrátane hlivy ustricovej.
Dôležitým zdrojom potravinovej vlákniny v našej strave sú i ostatné strukoviny, hrach, sója, šošovica a dnes už menej konzumovaný cícer. Nachádza sa tiež v orechoch, maku a v sušenom ovocí.
Vláknina z rôznych zdrojov však nemá rovnaké zloženie, ani jej obsah nie je rovnaký. Podľa tabuliek niektoré potraviny obsahujú veľké množstvo vlákniny, nie vždy však v podobe pre človeka využiteľnej. Ide napr. o zrniečka z niektorých druhov ovocia (hrozno, egreše, ríbezle a i.). V tabuľkách sa tiež neuvádza obsah vlákniny v celých orieškoch a orechoch. U nich je najväčším zdrojom vlákniny škrupina, ktorú človek neje, ani jesť nemôže.
Všeobecne je známe, že dnešná generácia obyvateľov väčšiny vyspelých krajín prijíma v potrave menej vlákniny, ako predchádzajúca, u ktorej bol podiel priemyselne pripravovaných potravín menší a konzumovalo sa viac potravín v surovom stave.
Na Slovensku pretrváva nízka spotreba ovocia, zeleniny a strukovín, ako aj celozrnných pekárskych výrobkov (v porovnaní s odporúčanými dávkami potravín – ODP), čo má za následok nízky príjem potravinovej vlákniny.
V tabuľke 1 (viď tabuľkovú časť) uvádzame prehľad spotreby potravín, ktoré sú bohatým zdrojom potravinovej vlákniny. Z tabuľky je zrejmé, že v roku 2001 a 2002 na Slovensku výrazne poklesla spotreba ovocia a zeleniny, ako aj obilnín oproti roku 1992. Zníženie spotreby obilnín v hodnote múky môže byť zapríčinené väčšou spotrebou polotovarov. Zvýšila sa spotreba orechov, poklesla však spotreba maku, ktorý je zároveň dobrým zdrojom vápnika.
Vo väčšine publikácií o zložení potravín autori neuvádzajú hodnotu odporúčaných dávok pre potravinovú vlákninu. Dôvodov je viacero. Vláknina nie je len jedna látka, jej zložky plnia v organizme rôzne funkcie a nie sú navzájom zastupiteľné. Odporúčanú dávku je preto obtiažne vyčísliť, preto uvádzané čísla sú skôr orientačné. Ďalším dôvodom je nejednotnosť používaných metód na stanovenie vlákniny.
V tabuľke 2 (viď tabuľkovú časť) sú uvedené odporúčané výživové dávky pre potravinovú vlákninu platné v Slovenskej republike od roku 1997.
Pre lepšiu orientáciu, ako a koľko vlákniny by sa malo denne prijať, uvádzame obrázok 1.

Obrázok 1: Denná odporúčaná dávka potravinovej vlákniny
Tieto bežne dostupné potraviny pokryjú dennú dávku potravinovej vlákniny u priemerného spotrebiteľa

Dokument „Dietary fibre intakes in Europe“, publikovaný v roku 1993 ako súčasť projektu COST 92 poskytuje údaje o príjme potravinovej vlákniny v štátoch Európskej únie. Jej hodnoty sa pohybovali v rozpätí 21 – 25,3 g/deň, pričom boli stanovené rôznymi analytickými metódami.
Priemerný príjem potravinovej vlákniny vo Veľkej Británii je 12 g/deň, pričom odporúčaný príjem pre dospelých je 18 g/deň.

Odporúčané denné dávky (ODD) pre ďalšie krajiny Európskej únie sú nasledovné:
Dánsko: ODD pre potravinovú vlákninu je 20 – 30 g/deň (od štyroch rokov veku)
Nemecko: ODD od trinástich rokov je 30 g/deň a pre ľudí nad 65 rokov nad 30g/deň
Portugalsko: ODD je stanovené pre hrubú vlákninu, a to v rozpätí 9,2 – 12,0 g/deň
Grécko: ODD pre potravinovú vlákninu je stanovené od 19-teho roku života v rozpätí 15 – 20 g/deň

Odporúčaný denný príjem vlákniny je odlišný aj v závislosti od použitej analytickej metódy jej stanovenia, ako je zrejmé z tabuľky 3 (viď tabuľkovú časť).

Potraviny obohatené vlákninou a výživové doplnky

Ako sme už v predchádzajúcich kapitolách spomenuli, vláknina sa prirodzene vyskytuje vo všetkých potravinách rastlinného pôvodu. Pre človeka okrem prírodných zdrojov, ako sú ovocie, zelenina, strukoviny, obilniny, orechy a i., sú na trhu dostupné i viaceré druhy vlákninových preparátov vhodné na úpravu obsahu vlákniny v potravinárskych výrobkoch.
Jednou z potravinárskych prísad, ktorá je významným zdrojom vlákniny, sú kukuričné otruby. Kukuričná vláknina sa využíva ako súčasť cereálnych raňajok, pečiva, chrumiek a iných výrobkov. Podobne aj ovsené otruby, sójové otruby zo šupiek sójových bôbov a vláknina zo strukovín, najmä hrachová, sú vhodnými zdrojmi vlákniny. Celozrnné múky, najmä pšeničné, sa používajú na zvýšenie podielu vlákniny v pekárskych výrobkoch. Technologický výskum sa zaoberá možnosťou aplikácie vlákninových preparátov aj do mäsových a hydinových výrobkov, a to aj za účelom zníženia obsahu tuku.
Na vlákninové preparáty možno výhodne spracovať i vedľajšie produkty, ktoré vznikajú pri spracovaní ovocia a zeleniny, ako je napríklad vláknina z jabĺk a hrušiek, sušená pomarančová dreň a iné.
Komerčne sú dostupné aj viaceré preparáty nerozpustnej vlákniny na báze celulózy, predovšetkým prášková a mikrokryštalická celulóza. Niektoré celulózové deriváty, ako napr. metylcelulóza slúžia zase ako zdroj rozpustnej vlákniny. Na trhu sú prítomné i výživové doplnky z hľúz topinambura, ktoré slúžia ako zdroj inulínu.
Predmetom záujmu odborníkov i konzumentov sa v priebehu posledných desiatich rokov stali nutraceutiká alebo potraviny a potravinárske prísady určené na ochranu zdravia alebo prevenciu niektorých ochorení. Sú to produkty, ktoré okrem svojej výživovej hodnoty majú ďalšiu prednosť, priaznivý účinok na zdravie. Sortiment týchto potravín sa stále zvyšuje. Sú to probiotické potraviny s prídavkom prebiotických kultúr. Vláknina sa považuje za prebiotikum, pretože tvorí časť živnej pôdy pre prebioticky pôsobiace mikroorganizmy s priaznivým účinkom na zdravie.
Stupeň degradácie jednotlivých zložiek tvoriacich vlákninu sa mení podľa druhu prítomných polysacharidov ako je zrejmé z tabuľky 4 (str. 23). Tento proces prebieha v hrubom čreve. Vláknina je metabolizovaná baktériami, uvoľňujú sa z nej mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Pektíny, rastlinné slizy a gumy sa takmer úplne odbúravajú, kým celulóza len čiastočne.
Prebiotické potraviny teda obsahujú rozpustnú potravinársku vlákninu so špecifickými priaznivými účinkami, predovšetkým polysacharidy, ako inulín alebo iné deriváty fruktózy (fruktózové oligosacharidy), ktoré zmenšujú nebezpečenstvo vzniku rakoviny hrubého čreva a znižujú hladinu cholesterolu. Tieto polysacharidy sa získavajú z prírodných zdrojov, napríklad inulín z čakanky (v niektorých lahôdkových zeleninách, ako sú napr. čakanka, artičoky, čierny koreň, topinambury a i. je namiesto škrobu prítomný rezervný polysacharid inulín). Inulín sa používa aj ako tuková náhrada v niektorých výrobkoch s vysokým obsahom tuku ako sú napríklad margaríny, tučné syry a jogurty z plnotučného mlieka. Dokázaný je aj stimulujúci vplyv fruktózových oligosacharidov na baktérie mliečneho kvasenia, menovite na druh Lactobacillus bifidus, ktorý priaznivo ovplyvňuje zloženie črevnej mikroflóry.
Strava niektorých starších ľudí, zvlášť tých, ktorí majú problémy s hryzením, býva chudobná na vlákninu. Potravinárski odborníci stoja pred úlohou, vyvinúť sortiment ľahko žuvacích výrobkov obohatených vlákninou. Vo výrobkoch určených starším ľuďom sa môže veľmi pozitívne uplatniť predovšetkým pektín, ktorý znižuje obsah cholesterolu v krvi.
Výrobky sa nemusia obohacovať len vlákninovými preparátmi, do receptúr sa môžu zahrnúť i prirodzené zdroje ako sú obilniny, ovocie a zelenina. Pri použití zeleniny sa odporúča vylúčiť tie druhy, ktoré tvoria pri trávení väčšie množstvo plynov, ako sú napr. bôb, cibuľa, cesnak, hrášok, kapusta, kel a strukoviny.

Tabuľková časť

Tabuľka 1: Spotreba vybraných potravinových komodít na obyvateľa v Slovenskej republike
 

Potravina
1992[kg/rok]
 
2000
[kg/rok]
2001
[kg/rok]
 2002[kg/rok]  ODP*[kg/rok]
pšenica zrno 121,2 111,9 110,4 108,6  
raž zrno 17,3 10,8 8,3 9,6  
kukurica zrno 2,6 2,6 2,7 2,2  
ostatné obilniny zrno 1,1 1,1 1,1 1,2  
ryža lúpaná 5,6 6,3 5,6 6,1  
obilniny v hodnote múky 108,5 98,5 95,1 94,8 98,5
chlieb 48,8 50,2 48,6 48,4  
pečivo pšeničné 42,4 33,4 34,6 31,2  
cestoviny 4,7 5,2 5,8 5,9  
zemiaky 77,7 68,1 64,3 74,8 80,6
strukoviny 1,8 1,9 1,9 1,9 2,6
ovocie a výrobky
(v hodnote čerstvého)
62,5 56,8 51,3 49,7 96,7
ovocie čerstvé 44,5 43,0 40,4 39,5  
zelenina a výrobky
(v hodnote čerstvej)
105,0 94,2 80,5 77,3 127,9
zelenina čerstvá 75,0 67,2 56,2 55,8  
orechy v  hodnote jadra 1,1 1,4 1,9 2,0  
mak 0,9 0,3 0,4 0,3  

Štatistický úrad SR: Spotreba potravín v SR (definitívne údaje) Bratislava, 1992, 26 s.
Štatistický úrad SR: Spotreba potravín v SR (definitívne údaje) Bratislava, 2000, 26 s.
Štatistický úrad SR: Spotreba potravín v SR (definitívne údaje) Bratislava, 2001, 29 s.
Štatistický úrad SR: Spotreba potravín v SR (definitívne údaje) Bratislava, 2002, 20 s.
* ODP – odporúčaná dávka potravín

Tabuľka 2: Odporúčané výživové dávky pre potravinovú vlákninu platné v SR od roku 1997
 

Kategória [g/deň]
dojčatá 4 – 6 mesiacov 1
dojčatá 7 – 12 mesiacov 3
deti predškolského veku 1 – 3 r. 10
deti predškolského veku 4 – 6 r. 14
deti školského veku 7 – 10 r. 17
deti školského veku 11 – 14 r., chlapci 20
deti školského veku 11 – 14 r., dievčatá 18
dospievajúci chlapci 15 – 18 r., študujúci 22
dospievajúci chlapci 15 – 18 r., pracujúci 25
dospievajúce dievčatá 15 – 18 r., študujúce 18
dospievajúce dievčatá 15 – 18 r., pracujúce 22
pracujúce ženy 19 – 34 r., ľahká práca 22
pracujúce ženy 19. – 34 r., stredná práca 24
pracujúce ženy 19 – -34 r., ťažká práca 26
ženy ťarchavé 26
ženy dojčiace 28
pracujúce ženy 35 – 54 r., ľahká práca 22
pracujúce ženy 35 – 54 r., stredná práca 24
pracujúce ženy 35 – 54 r., ťažká práca 26
nepracujúce ženy 55 – 74 r. 20
nepracujúce ženy od 75 r. 18
pracujúci muži 19 – 34 r., ľahká práca 26
pracujúci muži 19 –.34 r., stredná práca 30
pracujúci muži 19 – 34 r., ťažká práca 32
pracujúci muži 35 – 59 r., ľahká práca 24
pracujúci muži 35 – 59 r., stredná práca 28
pracujúci muži 35 – 59 r., ťažká práca 30
nepracujúci muži 60 – 74 r. 22
nepracujúci muži od 75 r. 20
priemerný spotrebiteľ * 22,5

Kajaba, I. – Šimončič, R. – Ginter, E. – Ondrejka, J. – Kalač, J. – Trusková, I. – Bzdúch, V.: Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo SR. Vestník MZ SR, 45, čiastka 7–8, zo dňa 28.04.1997. * Štiková, O. a kol.: Stanovení výživových doporučených dávek pro průmerného obyvatele SR a optimalizační výpočty doporučených dávek potravin. Praha, VÚZE/ Bratislava, VÚP, 1998, 13 s.

Tabuľka 3: Odporúčaný denný príjem vlákniny vo vybraných krajinách podľa analytickej metódy
 

Krajina Odporúčaný príjem Druh vlákniny Zdroj
Celý svet 27 – 40 g
16 – 24 g
TDF
NSP
WHO
Francúzsko 25 – 30 g DF French gastroenterologist(nepublikované)
Belgicko 26 – 38 g (muži)
19 – 28 g (ženy)
DF
DF
National Council for Nutrition (neoficiálne)
Veľká Británia 18 g NSP Department of Health Committee on Aspect of Food Policy, Department of Health Dietary Reference Values, report
Nemecko 30 g DF Germany Society of Nutrition
Taliansko 19 g TDF National Nutrition Institute
USA 25 g/ 2000 kcal (priemer)3 – 20 - ročných DF American Health Foundation
0,5 g /1 kg hmotnosti alebo do 25 g/deň (adolescenti) DF American Academy of Pediatries
Japonsko 20 – 25 g TDF Ministry of Health and Welfare

DF – potravinová vláknina stanovená nedefinovanou metódou
TDF– celková potravinová vláknina (AOAC, 1995)
NSP– neškrobové polysacharidy (Englyst a kol., 1982) Gibson, G.R. – Williams, C.M.: Functional foods Concept to product. Cambridge, CRC Press, 2000, p. 350 – 353.

Tabuľka 4: Stupeň odbúrania potravinovej vlákniny v hrubom čreve ľudí
 

 Potravinová vláknina Stupeň odbúrania v %
Celulóza 20 - 80
Hemicelulózy 60 - 90
Pektíny 100
Guarová guma 100
Pšeničné otruby 50
Rezistentný škrob 50
   
Inulín, oligosacharidy 100, ak nie sú v nadbytku

Carbohydrates in human nutrition. Report of a Joint FAO/WHO Expert Consultation Rome, 14 – 18 April 1997, 140 p.

Tabuľka 5: Obsah potravinovej vlákniny v ovocí, zelenine a orechoch
 

Potravina [g/100 g] Potravina [g/100 g]
O v o c i e
jadrové drobné
jablká 1,8 egreše 2,8
hrušky 2,4 ríbezle červené 4,7
duly 1,6 ríbezle biele 4,0
jarabiny 2,9 ríbezle čierne 5,6
arónia čiernoplodá 1,9 maliny 5,2
mišpule 9,2 černice 4,0
kôstkové čučoriedky 2,2
broskyne 1,4 kľukva 1,6
nektárinky 2,2 brusnice 1,5
marhule 1,0 baza čierna 6,0
čerešne 0,5 šípky 22,4
višne 0,7 moruše 1,5
mirabelky 1,0 drienky 1,4
slivky 1,5 rakytník 2,0
ringloty 2,3 jahody 1,3
slivy 1,8 hrozno 1,5
citrusové iné
pomaranče 1,8 ananás 1,3
kumkváty 3,8 kiwi 1,1
mandarínky 1,5 mango 1,7
citróny 1,8 papája 1,8
grapefruity 1,6 banány 3,1
orechy   granátové jablko 2,8
orechy kokosové 7,3 marakuja 3,3
kopra 13,7 ďatle čerstvé 3,6
orechy pekan 4,7 ďatle sušené 7,8
orechy makadamia 5,3 figy čerstvé 2,3
orechy píniové 1,9 figy sušené 12,4
orechy vlašské 2,7    
orechy lieskové 3,5    
gaštany jedlé 4,0    
arašidy 6,2    
orechy para 5,3    
pistácie 6,1    
orechy kešu 3,2    
mandle 6,0    

 

Z e l e n i n a
hlúbová
brokolica 2,8 kel ružičkový 1,6
kaleráb 2,2 karfiol 1,8
kel kučeravý 3,3 kapusta hlávková biela 2,7
kel hlávkový 3,1 kapusta hlávková červená 3,1
koreňová
zeler 3,7 petržlen 1,8
čierny koreň 5,3 reďkev 1,1
červená repa 2,3 reďkovka 1,0
mrkva 3,0 kvaka 2,4
chren 6,2 okrúhlica 2,5
paštrnák 4,3    
listová
zeler stopkový 2,4 šalát hlávkový 0,9
čakanka šalátová 1,4 šalát rímsky 1,2
mangold – listy 2,0 šalát ľadový 0,6
kapusta čínska 1,6 čakanka štrbáková 2,0
rebarbora (reveň) 1,4 žerucha záhradná 3,3
špenát 2,1 potočnica 3,0
vňaťová struková
zeler –vňať 3,6 fazuľka 3,0
petržlen –vňať 5,0 hrášok 5,2
plodová
baklažán 2,3 rajčiny 1,5
melón cukrový 0,9 tekvica 1,8
melón vodný 0,3 paprika zelená 1,9
uhorka šalátová 0,9 paprika červená 1,6
uhorky nakladačky 1,0 cukina, cuketa 0,9
paprika zelená 1,9    
cibuľová
cibuľa suchá 1,4 cesnak 0,9
cibuľa čerstvá 1,3 pažítka 2,0
cibuľa šalotka 1,4 pór 1,5
iná
špargľa 1,8 artičoky 1,3
kukurica cukrová 0,5 topinambury 3,5
kôpor 1,6 okra 4,0
fenikel 3,3 zemiaky skoré 1,3
    zemiaky neskoré 1,6

Kopec, K.: Tabulky nutričních hodnot ovoce a zeleniny. Praha, ÚZPI, 1998, 72 s.

Tabuľka 6: Obsah potravinovej vlákniny v strukovinách
 

Potravina [g/100 g]
šošovica červená lúpaná polená 13,2
šošovica veľkozrnná 15,0
fazuľa farebná červená 20,1
fazuľa farebná MUNGO 17,2
fazuľa farebná 17,3
fazuľa farebná AZUKI 19,2
fazuľa farebná čierna 22,0
fazuľa farebná červená 18,8
fazuľa farebná hnedá 19,6
fazuľa farebná PINTO 22,4
fazuľa biela malá 24,5
fazuľa biela veľká 19,2
hrach lúpaný KAPUCÍN 11,6
hrach lúpaný celý, žltý 12,6
hrach nelúpaný KAPUCÍN 21,2
hrach zelený 20,4
cícer 16,9
sója 19,4

Smrčinová, H. – Ouhrabková, J.: Závěrečná zpráva projektu EP9025 „Vláknina potravy a potravinářských produktů“, VÚP Praha 2001, 23 s.

Tabuľka 7: Obsah potravinovej vlákniny v bylinkách a korení
 

Potravina [g/100 g]
bobkový list sušený 26,3
bazalka čerstvá 5,2
bazalka sušená 17,8
škorica 24,4
rascovec obyčajný 10,5
pažítka 1,9
fenikel semená 39,8
majorán sušený 18,1
mäta čerstvá 5,6
mäta sušená 44,7
muškátový orech 23,7
oregano čerstvé 8,4
oregano sušené 42,8
paprika koreninová 20,9
čierne korenie 26,5
rozmarín čerstvý 7,7
rozmarín sušený 17,7
šalvia čerstvá 14,7
šalvia sušená 18,1
tymian čerstvý 12,3
tymian sušený 18,6
šafran 3,9

S. Salvini, M. Parpinel, et al.: Banca Dati di Composizione Degli Alimenti per Studi Epidemiologici in Italia, Milano, 1998, 958 p.

Literatúra

  1. AACC Report „Report of the Dietary Fiber Definition Committee to the Board of Directors of the American Assotiation of Cereal Chemists, Submitted January 10, 2001“: Cereal Foods World 46, 2001, p. 112 – 126.
  2. Carbohydrates in human nutrition. Report of a Joint FAO/WHO Expert Consultation Rome, 14 – 18 April 1997, 140 p.
  3. Gibson, G.R. – Williams, C.M.: Functional foods Concept to product. Cambridge, CRC Press, 2000, p. 350 – 353.
  4. Hejda, J.: Vláknina pro zdravé a nemocné. Praha, SPV, 1994, 36 s.
  5. http://www.flair–flow.com/health–docs/ffe13594.htm
    Dietary fibre intakes in Europe F–FE 135/94. List of documents.
  6. http://www.roznava.sk/zdravus/texty/t_001010.html
    Kleinová, V.: Zdravé stravovanie znamená zdravý život.
  7. Kajaba, I. a kol.: Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo SR. Vestník MZ SR, 45, čiastka 7 – 8, zo dňa 28.04.1997.
  8. Kopec, K.: Tabulky nutričních hodnot ovoce a zeleniny. Praha, ÚZPI, 1998, 72 s.
  9. Kvasničková, A.: Sacharidy pro funkční potraviny. Praha, ÚZPI, 2000, 81 s.
  10. Kováčiková, E. – Vojtaššáková, A. – Simonová, E. – Holčíková, K.: Ovocie a zelenina. Potravinové tabuľky. Bratislava, Výskumný ústav potravinársky 1997, 208 s.
  11. Krkošková, B. – Kováč, M.: Metódy analýzy vlákniny v potravinách a overenie vybranej metódy v laboratórnych podmienkach. Štúdia. VÚP, Bratislava, 2001, 14 s.
  12. Miko, M. – Janíček, I. – Kajaba, I.: Základy výživy. STU Bratislava, 1996, 132 s.
  13. Petríková, D.: Fibertec Systém E – stanovenie potravinovej vlákniny. Bulletin, roč. IV, č. 2, Bratislava, 2000, 4 s.
  14. Salvini, S. – Parpinel, M. et al.: Banca Dati di Composizione Degli Alimenti per Studi Epidemiologici in Italia. Milano, 1998, 958 p.
  15. Smrčinová, H. – Ouhrabková, J.: Závěrečná zpráva projektu EP9025 „Vláknina potravy a potravinářských produktů“, VÚP Praha, 2001, 23 s.
  16. STN 56 0031 Poľnohospodárske a potravinárske výrobky. Stanovenie potravinovej vlákniny. Bratislava, SÚTN, 1999.
  17. Štatistický úrad SR: Spotreba potravín v SR (definitívne údaje) Bratislava, 1999, 26 s.
  18. Štatistický úrad SR: Spotreba potravín v SR (definitívne údaje) Bratislava, 2000, 26 s.
  19. Štatistický úrad SR: Spotreba potravín v SR (definitívne údaje) Bratislava, 2001, 29s.
  20. Štatistický úrad SR: Spotreba potravín v SR (definitívne údaje) Bratislava, 2002, 20s.
  21. Štiková, O. a kol.: Stanovení výživových doporučených dávek pro průmerného obyvatele SR a optimalizační výpočty doporučených dávek potravin. Praha, VÚZE/ Bratislava, VÚP, 1998, 13 s.
  22. Trichopoulou, A.: European Journal of Clinical Nutrition, Vol. 44, No. 2, 1990, p. 3 –125.
  23. Turek, B. – Dostálová, J.: Výživa ve stáři. Praha, ÚZPI, 1996, 59 s.
  24. Velíšek, J.: Chemie potravin 1. Tábor, OSSIS, 1999, 328 s.
  25. Vestník MPSR, ročník XXXIV, 15. júl 2002. Čiastka 14, 74. Výnos MPSR z 24. júna 2002 č. 1519/2002-100, ktorým sa ustanovuje rozsah výživového tvrdenia, spôsob uvádzania výživovej hodnoty potravín a spôsob jej výpočtu.
  26. Vestník MPSR, ročník XXXIV, 15. júl 2002. Čiastka 14, 74.: Výnos MPSR z 24. júna 2002 č. 1519/2002-100. Príloha č. 2: Stanovenie množstva vlákniny v potravinách enzymaticko-gravimetrickou metódou.
  27. Vojtaššáková, A. – Kováčiková, E. – Simonová, E. – Holčíková, K.: Obilniny a strukoviny. Potravinové tabuľky. Bratislava, Výskumný ústav potravinársky 1999, 268 s.
  28. Vojtaššáková, A. – Kováčiková, E. – Simonová, E. – Holčíková, K.: Ovocie a zelenina. Potravinové tabuľky. Bratislava, Výskumný ústav potravinársky 1997, 208 s.
  29. Vojtaššáková, A. – Kováčiková, E. – Simonová, E. – Holčíková, K. – Pastorová, J. – Klvanová, J.: Tuky, olejniny, oleje a orechy. Potravinové tabuľky. Bratislava, Výskumný ústav potravinársky 2000, 202 s.

Výskumný ústav potravinársky
Priemyselná 4, P.O.BOX 25
824 75   Bratislava
fax: (02) 555 71 417
tel.: (02) 502 37 142, 502 37 143, 502 37 145
www.vup.sk